Slovenské šachové esá prezradili svoje tajomstvá: S Kasparovom som sa stretol osobne! | Topky.sk

Štvrtok, 21. marec 2019. Meniny má Blahoslav, zajtra Beňadik.

Slovenské šachové esá prezradili svoje tajomstvá: S Kasparovom som sa stretol osobne!

Alexander Riabov (vľavo) a Milan Pacher (vpravo)
Alexander Riabov (vľavo) a Milan Pacher (vpravo)
Zdroj: Alexander Riabov
15.05.2015 00:00

BRATISLAVA – Človek musí mať hlavne dobrú pamäť a predstavivosť, zhodnú sa dvaja slovenskí šachisti, ktorí mali tú česť stretnúť sa s takými osobnosťami ako Gari Kasparov alebo Gennadij Timoščenko. Rekordista Milan Pacher ašpiruje na titul veľmajstra a Alexander Riabov je známym organizátorom šachových podujatí. My sme sa s nimi, netradične, nestretli pri jednom šachovom stole, ale rozohrali sme slovnú partiu v kaviarni.


Začiatkom mája sa medzinárodný šachový majster, 24-ročný Milan Pacher, pokúsil zdolať slovenský rekord v hraní šachu, keď na 7. ročníku Univerzitných hier predviedol šachovú simultánku naslepo, so zaviazanými očami, proti siedmim hráčom. Posledným držiteľom slovenského rekordu bol veľmajster Ján Markoš, ktorý kedysi hral proti šiestim súperom. „Na piatich šachovniciach som zvíťazil, na dvoch remizoval,“ rekapituluje Milan Pacher, ktorý sníva o veľmajstrovskom titule v šachu. „Hru naslepo na Slovensku nikto nerozvíja a chceli sme byť novátorskí. Súčasne sme mali ambíciu prekonať doterajší oficiálny rekord,“ zhodnotil Alexander Riabov (28), ktorý sa šachu venuje už 20 rokov a ako predseda zastupuje Topoľčiansky šachový klub.

Chcem sa živiť šachom

„Na titul veľmajstra musím splniť tri majstrovské normy, jednoducho povedané, mať rating 2 500. Ja mám zatiaľ splnené dve normy a rating 2 466. Teraz by som mal absolvovať ešte dva-tri dobré turnaje,“ uvažuje Pacher, ktorý od vysnívaného titulu už nie je ďaleko. Milan hráva v priemere jeden turnaj mesačne a od jesene do jari sa zúčastňuje šachových líg. Kráľovskou hrou by sa chcel naďalej živiť. Špičkoví šachisti totiž za účasť na turnajoch dostávajú honoráre. Aj teraz sa mu venuje v rámci profesionálnej dráhy naplno a každý deň niekoľko hodín tvrdo trénuje. „Keby som bol veľmajstrom, dostal by som lepšie podmienky a bol by som známejší. Pozývali by ma na veľmajstrovské turnaje a mal by som isté miesto v reprezentáciách,“ vysvetľuje a dodáva, že „väčšina slovenských veľmajstrov to uhrala okolo 30. Ja mám teraz 24.“

Milan Pacher počas simultánky naslepo
Slovenské šachové esá prezradili
Zdroj: Alexander Riabov

Alexander Riabov sa s Milanom Pacherom stretával ešte na mládežníckych podujatiach, ale počas vysokej školy sa šachu prestal tak intenzívne  venovať. Ako 14-ročný sa stal majstrom Slovenska v rapid šachu. Pacher sa počas partií osobne stretol aj so šachistami s ratingom nad 2 700. Napríklad s českým veľmajstrom Davidom Navarom či Španielom Vallejom Ponsom. Nedávno v turnaji vo Francúzsku porazil Jaceka Tomczaka, poľského majstra sveta do 16 rokov.

Z Kasparova vyžaruje magnetická charizma

„Ja som sa osobne stretol aj s Anatolij Karpovom, keď mal v Bratislave podujatie, v rámci ktorého hral s topmanažérmi simultánku. Prehodili sme len zopár slov, ale mal som možnosť viac sa porozprávať s Garrym Kasparovom. Obaja sú známa šachová dvojka. V 80. rokoch, krátko po ére víťazstiev slávneho Bobbyho Fishera, zvádzali navzájom dlhé roky súboj o majstra sveta. Aj Kasparov sa dva či tri roky po Karpovovi objavil na Slovensku a odohral simultánku. Ja som s ním vtedy robil rozhovor, keďže som pracoval pre šachový spravodajský server. Je to veľmi sebavedomý človek a vyžaruje z neho magnetická charizma,“ pokračuje Riabov.

Podľa oboch šachistov musí mať hráč hlavne dobrú pamäť a predstavivosť. Netreba však ani simultánku naslepo preceňovať, myslí si Pacher. „Pamäť pri hre funguje do veľkej miery automaticky a človek sa v nej presúva. Nepoznám naspamäť všetky ťahy, ani si nepredstavujem všetky figúrky na šachovnici. Keď mi kolega v simultánke naslepo povedal posledný ťah, tak som sa ledva rozpamätal, aký bol ten posledný,“ smeje sa. Ako ďalej prezrádza svoje šachové tajomstvo Pacher, pešiaková štruktúra je v hre kľúčová: „V úvode je lepšie začínať centrálnymi pešiakmi, pretože zároveň otvárate centrum a obsadzujete dráhy svojich figúrok.“ Väčšinou sa však podľa neho ľudia v prehratých pozíciách vzdávajú a k matu ani nedôjde.

Milana Pachera naučil hrať šach ešte v detstve otec, podobne aj Alexandra Riabova. Obaja potom navštevovali šachovú školu a začali hrať lokálne turnaje. „Prvé úspechy sa dostavili, už keď som mal sedem rokov. Vtedy som vyhral prvý menší turnaj. Šach som mal odjakživa veľmi rád a veľa som o ňom čítal. Nepripadá mi nudný, ako väčšine rovesníkov. Rád sledujem aj iné športy a čítam knihy – zväčša dobrodružnú literatúru a detektívky,“ objasňuje Pacher. „Čím skôr človek začne so šachom, tým lepšie. V piatich rokoch, povedzme, je to ideálne,“ prízvukuje Riabov.

Alexander Riabov sa šachu venuje už dve desaťročia
Slovenské šachové esá prezradili
Zdroj: Alexander Riabov

Pýcha slovenského šachu

Momentálne máme na Slovensku veľmi dobrú generáciu šachistov, napríklad Viktora Gažíka, Jerguša Pecháča a Christophera Repka. Zatiaľ majú len okolo 15 rokov a časom sa ukáže, akí dobrí sú. „Pecháč je vo svojej kategórii hráčom s najvyšším ratingom na svete, a ak sa dobre podchytí jeho talent, do budúcna môže vo svojej vekovej kategórii uspieť na majstrovstvách sveta či Európy,“ hovorí Riabov. Okrem nich sa však môžeme pýšiť aj prvým slovenským veľmajstrom Jánom Plachetkom, ktorý nedávno oslávil 70 a doteraz aktívne hráva. Stále je obávaným súperom. Ďalším je Ľubomír Ftáčnik, naša šachová legenda, známa aj v zahraničí.

 „Pred dvomi mesiacmi práve slovenskí seniori vybojovali obrovský úspech na Majstrovstvách sveta seniorov, keď zvíťazili v zostave Ľubomír Ftáčnik, Igor Štohl a Gennadij Timoščenko (slávny bývalý tréner Kasparova, ktorý teraz žije v Nitre). Stále aktívny je ešte Peter Petrán, prezident jedného z najväčších šachových klubov na Slovensku ŠK Slovan Bratislava. Títo štyria páni získali pre Slovensko obrovský úspech,“ ozrejmuje Riabov.

Čo sa týka žien, šachovnicu opúšťajú oveľa skôr ako muži. Najslávnejšiu šachistku Judit Polgárovú teraz v úspechu dobieha čínska majsterka Hou Yifan. Ženy súperia najmä medzi sebou, aj keď sa veľakrát stretnú s mužmi v ligách alebo na otvorených turnajoch. „Na Slovensku vyniká najmä Regina Pokorná, ktorej dokonca v jednej africkej krajine vydali poštovú známku,“ dokazuje Riabov.

Šachu kedysi fandili ako hokeju

Šach je hra, do ktorej zapájate taktické či strategické myslenie, ktoré môžete využiť aj v iných oblastiach života, napríklad v práci. „Mne osobne šach pomáha v práci rozvíjať rôzne varianty a plánovať,“ hovorí Riabov, ktorý vyštudoval právo a ekonomiku. Výbavou šachistu je aj vrodená inteligencia. „V detstve mi namerali IQ 135, ale šach nie je len o inteligencii,“ domnieva sa Pacher.

Hoci máme na Slovensku veľa talentovaných šachistov, kluby často zápasia s nedostatkom financií. Z krajín, ktoré šach už dlhoročne podporujú, vedie najmä Rusko. „Rusi majú rozvinuté prísne tréningové metódy. Šach má v tejto krajine veľkú tradíciu. Šachové parky so šachovými stolíkmi sú všade úplne bežné,“ ilustruje Riabov, ktorý má ruské korene. „Treba však dodať, že v minulosti bol šach aj vecou národnej hrdosti, čiastočne politiky, keď chceli mať Sovieti vlastného majstra sveta. Vnímali ho tak, ako teraz my hokej,“ dodáva Pacher. „Mojou métou do budúcna je organizovanie 3 až 4-týždňových festivalov duševných hier (mind sports), podobne ako v Česku. Niečo v štýle Olympiády duševných športov, ktorá sa pravidelne organizuje v Číne,“ dopĺňa na záver Riabov. 

Mat v prevedení Milana Pachera na Univerzitných hrách


Galéria

Alexander Riabov (vľavo) a Milan Pacher počas simultánky Alexander Riabov sa šachu

Nástroje k článku



ZDROJ: zhFoto a
VIDEO: Alexander Riabov

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články