Streda, 29. jún 2022. Meniny má Peter, Pavol, Petra, zajtra Melánia.

Sociologický prieskum: Mládež vie málo o holokauste a slovenskom štáte

Ilustračné fotoGaléria fotiek (1)
Ilustračné foto

BRATISLAVA - Informovanosť obyvateľov SR o vojnovom slovenskom štáte (1939-1945), o arizácii, židovských transportoch a holokauste mapoval sociologický prieskum, ktorý realizovala nezávislá občianska iniciatíva odborníkov v januári tohto roku. Výsledky tohto prieskumu, ktoré prezentovali dnes v Bratislave ukázali, že najmä mládež na Slovensku má veľmi nedostatočné vedomosti o tomto období našich dejín.


Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) prítomných informovala, že zber údajov pre výskum pod názvom "Slovenský vojnový štát a holokaust v kolektívnej pamäti slovenskej spoločnosti" zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1094 obyvateľov SR vo veku od 15 rokov metódou osobných rozhovorov.

Vysoký počet respondentov, asi 34 percent, v odpovedi na otázku, kto boli predstavitelia vojnového slovenského štátu, odpovedali "neviem", alebo "nezaujímam sa o to" a pod. Necelých 60 percent uviedlo prezidenta Tisa ako predstaviteľa tohto štátu, iných predstaviteľov však mnohí nepoznali, alebo uviedli mená ľudí, ktorí boli v opozícii proti predstaviteľom vojnového slovenského štátu, konštatovala Gyárfášová.

Ako ďalej uviedla, ďalšia z anketových otázok znela - "Čo znamená pojem arizácia ?" - a vyše 50 percent respondentov odpovedalo, že nevie, čo toto slovo znamená. Približne jedna pätina opýtaných uviedla správnu odpoveď. Rovnako na otázku, "približne koľko ľudí bolo zo Slovenska deportovaných ?", takmer 50 percent respondentov odpovedalo - "neviem". Podľa Gyárfášovej je alarmujúce, že odpoveď "neviem" sa vyskytovala predovšetkým u tých najmladších respondentov (v kategórii 15-17 a 18-21 rokov).

Monika Vrzgulová z Dokumentačného strediska holokaustu v tejto súvislosti uviedla, že spomínané výsledky otvárajú otázku - čo a ako sa na školách o vojnovom slovenskom štáte učí. Spomenula, že v polovici 90-tych rokov učitelia volali po učebniciach k tejto téme, v nasledujúcich rokoch sa však ukázalo, že podkladov a materiálov o vojnovom slovenskom štáte je dosť. Navyše sa organizovali semináre pre učiteľov o týchto otázkach.

Ján Hlavinka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vo svojom vystúpení venoval pozornosť rôznym aspektom arizácie-privlastneniu si majetku Židov nežidmi. Spomenul udalosti, ktoré tomu predchádzali, napríklad diskusie o tom, ako obmedziť postavenie Židov v krajine, neskôr odnímanie živnostenských oprávnení, vznik Ústredného hospodárskeho úradu až po vyvlastnenie židovského majetku štátom alebo fyzickými či právnickými osobami. Dotkol sa aj korupcie či rodinkárstva pri arizácii, dodal však, že každý prípad arizácie teba posudzovať individuálne.

Filozof Fedor Blaščák zo spoločnosti Memory Kontrol informoval účastníkov stretnutia o podobnom výskume, ktorý sa realizoval v Maďarsku a porovnal výsledky s výskumom na Slovensku. Podľa jeho slov obyvatelia v Maďarsku uviedli veľmi podobné odpovede ako respondenti na Slovensku.

Súčasťou stretnutia, na ktorom sa zúčastnili sociológovia, historici, etnológovia a ďalší odborníci ako aj zástupcovia Židovskej náboženskej obce, novinári a hostia z iných inštitúcií, bola diskusia. Vyplynulo z nej, že treba zlepšiť výučbu o vojnovom slovenskom štáte a holokauste na školách. Viacerí účastníci vyslovili názor, že mnohí učitelia sa obávajú otvoriť tému totalitného režimu.

Slovenská verejnosť akoby bola traumatizovaná udalosťami z toho obdobia a nechcela sa k nim vracať. Mnohí však zdôraznili, že vzhľadom na existujúce prejavy xenofóbie a netolerancie je veľmi dôležité pripomínať udalosti prenasledovania židovských obyvateľov, deportácií a holokaustu.
 



 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články