NEW YORK – Hoci ide o tému, o ktorej sa v spoločnosti príliš nehovorí, vypúšťanie črevných plynov je úplne prirodzenou súčasťou trávenia. Vedci teraz získali dáta od viac ako 6 400 ľudí a zistili, koľkokrát denne si priemerný človek uľaví, kto prdí o niečo častejšie a v ktorej časti dňa dosahuje plynatosť svoj vrchol. Výsledky sa pritom výrazne líšia od starších odhadov.
Koľkokrát denne je normálne prdieť? Staršie výskumy často uvádzali približne 14 až 23 prípadov za deň. Nová rozsiahla austrálska štúdia však priniesla podstatne nižšie číslo. Priemerný účastník zaznamenal približne päť vypustení črevných plynov denne, pričom medián predstavoval 3,8.
Ako informoval americký denník New York Post, výskumníci analyzovali údaje od 6 416 ľudí vo veku od 14 rokov. Účastníci používali špeciálne vytvorenú aplikáciu s príznačným názvom Chart Your Fart, do ktorej zaznamenávali každé vypustenie plynov v reálnom čase. Dáta zbierali v priemere desať dní.
Väčšina ľudí prdí dva- až sedemkrát denne
Výsledky ukázali, že až 79,3 percenta účastníkov zaznamenalo v priemere dve až sedem vypustení plynov denne. Priemer celej skupiny predstavoval päť, no medzi jednotlivými ľuďmi existovali značné rozdiely.
Výskum odhalil rozdiel aj medzi pohlaviami. Muži zaznamenali v priemere 5,2 prípadu denne, ženy 4,8. Rozdiel bol síce malý, ale štatisticky významný.
Zaujímavé výsledky prinieslo porovnanie podľa veku. Najvyšší priemer dosiahli ľudia vo veku 26 až 45 rokov, ktorí zaznamenali približne 5,2 vypustenia plynov denne. Vo vekovej kategórii 46 až 65 rokov to bolo päťkrát a medzi ľuďmi nad 66 rokov približne 4,8-krát denne.
Najmenej „plynatou“ skupinou boli najmladší účastníci. Ľudia vo veku 14 až 25 rokov zaznamenali v priemere 4,4 prípadu denne, čo bolo významne menej ako vo všetkých starších vekových skupinách.
Najkritickejší je večer
Vedcov zaujímalo aj to, kedy počas dňa ľudia prdia najčastejšie. Aktivita postupne narastala a svoj vrchol dosiahla medzi 18. a 22. hodinou. Tento čas sa zároveň prekrýval s obdobím zvýšeného príjmu potravy a vlákniny. Naopak, uprostred dňa zaznamenali výskumníci výraznejší pokles.
Výsledky však neznamenajú, že človek, ktorý si uľaví viac ako päťkrát denne, má zdravotný problém. Frekvenciu výrazne ovplyvňuje strava, množstvo vlákniny, črevný mikrobióm aj množstvo vzduchu, ktoré človek počas jedenia a pitia prehltne. Plyn vzniká aj pri rozklade nestrávených sacharidov črevnými baktériami.
Viac plynov preto môžu spôsobovať napríklad strukoviny, niektoré druhy zeleniny či náhle zvýšenie príjmu vlákniny. K množstvu prehltnutého vzduchu môže prispievať aj rýchle jedenie, žuvanie žuvačiek či pitie sýtených nápojov.
Prečo sú čísla nižšie než v minulosti?
Nová štúdia priniesla podstatne nižší priemer ako niektoré staršie odhady. Má však dôležité obmedzenie – účastníci zaznamenávali svoje prdy sami prostredníctvom mobilnej aplikácie a výskum sa tak spoliehal na to, že ich skutočne všetky postrehli a zapísali. Navyše nezachytával vypúšťanie plynov počas spánku.
Výskumníci preto nechcú stanoviť päť prípadov denne ako novú pevnú hranicu „normálu“. Ich cieľom je skôr vytvoriť kvalitnejšie referenčné údaje o bežnej plynatosti zdravých ľudí. Výsledky štúdie boli publikované v odbornom časopise JAMA Network Open.
Samotná plynatosť je normálnou súčasťou fungovania tráviaceho systému. Pozornosť si však zaslúži najmä vtedy, keď sa náhle výrazne zmení alebo ju sprevádzajú ďalšie ťažkosti, napríklad silné nadúvanie, bolesti brucha či zmeny vyprázdňovania.
