LONDÝN – Mnohí ľudia veria, že sláva, obdiv a pozornosť dokážu vyriešiť problémy so sebavedomím či nahradiť chýbajúce šťastie. Podľa svetoznámej terapeutky Marisy Peerovej je však realita úplne iná. Tvrdí, že po sláve často túžia práve ľudia s nevyriešenými emocionálnymi zraneniami z detstva – a keď ju dosiahnu, ich problémy sa neraz ešte prehĺbia.
Sláva býva pre mnohých symbolom úspechu, uznania a šťastného života. Renomovaná britská terapeutka Marisa Peerová, ktorá počas svojej viac ako 30-ročnej kariéry spolupracovala s hollywoodskymi hviezdami, vrcholovými športovcami aj generálnymi riaditeľmi veľkých spoločností, však tvrdí, že verejnosť sa na slávu často pozerá nesprávne. Podľa nej totiž sláva ľudí nepokazí. Naopak, často ju vyhľadávajú tí, ktorí sa už dávno predtým cítili nedostatoční alebo emocionálne zranení, píše The Sun.
Peerová vo svojej najnovšej knihe vysvetľuje, že každý človek potrebuje cítiť lásku, bezpečie, prijatie a pocit vlastnej hodnoty. Ak tieto potreby nie sú naplnené v detstve, mnohí ich začnú hľadať v dospelosti na nesprávnych miestach. Niektorí v partnerských vzťahoch, iní v kariére a ďalší práve v sláve.
Podľa terapeutky si ľudia často vytvoria predstavu, že ak sa stanú známymi, budú konečne milovaní a rešpektovaní. Sláva však podľa nej nedokáže nahradiť emocionálne potreby, ktoré zostali nenaplnené v detstve. Práve preto bývajú mnohé známe osobnosti aj napriek úspechu nešťastné, zápasia s úzkosťami, závislosťami alebo problémami vo vzťahoch.
Štyri role z detstva
Peerová opisuje štyri základné role, ktoré si deti podľa nej nevedome osvojujú v rodinách, kde sa necítia dostatočne videné alebo prijímané. Nazýva ich „choré dieťa“, „geniálne dieťa“, „opatrovateľ“ a „rebel“. Práve posledná skupina je podľa nej najviac náchylná k vyhľadávaniu pozornosti a neskôr aj k túžbe po sláve.
Takéto deti sa podľa nej často snažia získať pozornosť výrazným správaním, vzdorom alebo dramatickými prejavmi. V dospelosti sa potom môžu prirodzene prikláňať k profesiám, ktoré im prinášajú verejnú pozornosť a obdiv.
Sláva môže byť aj bremenom
Terapeutka zároveň upozorňuje, že mnohé celebrity po rokoch priznávajú, že keby si mohli vybrať znova, úspech by nemenili, no slávu áno. Verejný život podľa nej prináša obrovský tlak, neustále hodnotenie a stratu súkromia.
Psychológovia dlhodobo upozorňujú, že popularita môže zintenzívniť existujúce psychické problémy. Mnohí známi ľudia otvorene hovoria o pocitoch osamelosti, úzkosti či depresii napriek tomu, že ich obdivujú milióny fanúšikov.
Najdôležitejšie veci si nekúpime
Podľa Peerovej je riešením niečo oveľa jednoduchšie, ale zároveň náročnejšie. Človek sa musí naučiť cítiť vlastnú hodnotu bez toho, aby ju potvrdzovali ostatní. Tvrdí, že potreba patriť, byť prijatý a cítiť sa dostatočný patrí k základným ľudským potrebám, no ich naplnenie nemožno delegovať na publikum, sociálne siete ani verejný obdiv.
„Žiadna televízna šou, žiadne publikum a žiadna sláva nedokážu nahradiť to, čo človek potrebuje nájsť sám v sebe,“ odkazuje terapeutka. A práve preto podľa nej sláva nikdy nie je liekom na vnútorné zranenia – bez ohľadu na to, ako veľmi tomu ľudia chcú veriť.
