ŽENEVA - To, čo ešte donedávna patrilo do sveta vedeckej fantastiky, sa začína približovať realite. Vedcom sa podarilo vrátiť starým nervovým bunkám vlastnosti mladších buniek bez toho, aby poškodili ich identitu. Výsledkom bolo výrazné zlepšenie pamäte u starých myší aj pri modeloch Alzheimerovej choroby.
Zabúdanie patrí medzi najviditeľnejšie prejavy starnutia. Vedci preto dlhé roky hľadajú spôsob, ako mozgovým bunkám pomôcť obnoviť ich pôvodné schopnosti. Teraz sa výskumníkom zo švajčiarskej EPFL podaril krok, ktorý môže v budúcnosti zmeniť pohľad na starnutie mozgu.
Namiesto vytvárania nových neurónov sa zamerali na tie existujúce. A pokúsili sa ich biologicky omladiť. Výsledky publikované v odbornom časopise Neuron ukázali, že tento prístup dokázal obnoviť schopnosť učenia a vybavovania si spomienok u starých myší.
Zamerali sa na bunky, ktoré uchovávajú spomienky
Vedci pracovali s takzvanými engramami. Ide o malé skupiny neurónov, ktoré sa aktivujú pri ukladaní spomienok a znovu sa zapájajú pri ich vybavovaní.
Práve tieto bunky bývajú v staršom veku alebo pri Alzheimerovej chorobe poškodené, čo vedie k problémom s pamäťou. Tím vedený neurovedcom Johannesom Gräffom sa preto rozhodol zistiť, či sa dá ich biologický vek čiastočne vrátiť späť.
Tri gény spustili proces omladenia
Výskumníci využili kombináciu troch génov označovaných ako OSK – Oct4, Sox2 a Klf4. Tieto gény sú známe tým, že dokážu resetovať niektoré prejavy bunkového starnutia.
Kľúčové však bolo, že ich aktivovali iba krátko a len v presne vybraných neurónoch súvisiacich s pamäťou. Vedci sa tým vyhli najväčšiemu riziku podobných experimentov – aby sa bunky nezmenili na nezrelé kmeňové bunky alebo nezačali nekontrolovane rásť.
Výsledky prekvapili aj samotných vedcov
Po zásahu sa staré myši správali v testoch pamäte podobne ako mladé zvieratá. Zlepšenie sa objavilo nielen pri čerstvých spomienkach, ale aj pri vybavovaní starších udalostí.
Ešte zaujímavejšie výsledky priniesli experimenty na myšacích modeloch Alzheimerovej choroby. Aj tam sa podarilo výrazne zlepšiť učenie a orientáciu v priestore. Niektoré testy ukázali návrat výkonu na úroveň zdravých mladých jedincov.
Neuróny zostali neurónmi
Práve toto považujú odborníci za jeden z najdôležitejších objavov. Bunky síce získali mnohé znaky mladšieho biologického veku, no nestratili svoju pôvodnú funkciu. Stále zostali nervovými bunkami a naďalej sa podieľali na ukladaní a vybavovaní spomienok. Výskumníci navyše zaznamenali obnovu molekulárnych procesov súvisiacich so synaptickou plasticitou, teda schopnosťou mozgu vytvárať nové spojenia.
Od liečby ľudí nás ešte delia roky
Napriek nadšeniu vedci upozorňujú, že ide zatiaľ výlučne o výskum na zvieratách. Použitá technológia si vyžadovala presné genetické zásahy priamo do mozgu a pred prípadným testovaním na ľuďoch bude potrebné vyriešiť množstvo bezpečnostných otázok.
Objav však posilňuje rastúce presvedčenie, že starnutie buniek nemusí byť jednosmerný proces. Ak sa podobný efekt raz podarí bezpečne dosiahnuť aj u ľudí, mohol by otvoriť nové možnosti liečby vekového úbytku pamäte či neurodegeneratívnych ochorení.
Vedci hovoria o kognitívnom omladení
Autori štúdie dokonca používajú pojem „kognitívne omladenie“. Tvrdia, že sa im podarilo obnoviť narušené bunkové procesy spojené so starnutím a Alzheimerovou chorobou a zároveň vrátiť schopnosť učenia a pamäte na úroveň zdravých mladých zvierat.
Ak budú ďalšie výskumy úspešné, môže ísť o jeden z najzaujímavejších krokov v boji proti starnutiu mozgu za posledné roky.
