VATIKÁN - Bol atentát na pápeža Jána Pavla II. 13. máj 1981 činom šialeného extrémistu? Alebo ho zosnovala sovietska tajná služba, ktorej sa nepáčila pápežova podpora vtedajšieho disentu vo východnej Európe? Alebo za útokom stál samotný Vatikán? Či dokonca iránsky duchovný vodca ajatolláh Rúholláh Chomejní? Na tieto otázky stále neexistujú žiadne dôkazy zdôvodnenej odpovede. Jasno do veci nevnieslo vyšetrovanie kauzy, ani prepustenie tureckého atentátnika Mehmeta Aliho Agci, ktorý strávil takmer 29 rokov v talianskom a tureckom väzení za tento pokus o vraždu a ďalšie zločiny, na slobodu v roku 2010. Agca uviedol v minulosti príliš veľa verzií motívu svojho činu, ktoré potom často odvolával, čím urobil každý svoj ďalší výrok len málo vierohodný.
V osudný deň, pri generálnej audiencii na Svätopetrskom námestí, išiel pápež ako zvyčajne v otvorenom aute davom a rozprával sa s jasajúcimi ľuďmi. Pozdvihol do výšky jedno dieťa a opäť ho vrátil rodičom, keď ho zasiahli guľky vtedy 23-ročného Aliho Agci. Štyri výstrely do brušnej krajiny, pravé a ľavé ruky si vyžiadali päťhodinový chirurgický zákrok, pri ktorom mu odstránili časť poškodeného čreva.
Po niekoľkotýždňovej rekonvalescencii sprevádzanej vysokými teplotami bol pápež prijatý späť na kliniku a znovu operovaný. Až po dvoch rokoch lekári potvrdili, že Ján Pavol II. bol pri transfúziách krvi infikovaný cytomegalovirom, ktorý má podobné príznaky ako mononukleóza. Zároveň uviedli, že pápež sa z tejto infekcie úplne zotavil.
Lístok s motívom činu
U Agci, ktorý bol zatknutý ihneď po atentáte, našla polícia lístok, na ktorom stálo, že na pápeža útočil ,,na protest proti imperialistickej politike ZSSR a USA". Atentátnik bol v júli 1981 odsúdený na doživotné väzenie, milosť mu v júni 2000 udelil taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi na pápežovu žiadosť. Ján Pavol II. pričítal to, že pri atentáte vyviazol síce ťažko ranený, ale živý, Panne Márii Fátimskej. Pápež Agcovi verejne odpustil už tri dni po čine a o dva roky neskôr ho dokonca navštívil v jeho cele.
Bývalý člen tureckej pravicovo extrémistickej organizácie Šedí vlci odletel po omilostení v roku 2000 do Turecka, kde bol opäť uväznený kvôli vražde ľavicového novinára Abdiho Ipekçiho z roku 1979. Trest smrti za túto vraždu bol medzičasom zmenený na doživotie a neskôr skrátený. V januári 2006 bol Agca prepustený, údajne na základe amnestie z roku 2002 a novely Trestného zákonníka. Na slobode pobudol len pár dní, kým súd zrušil prepúšťacie rozhodnutie. Agca bol vzápätí opäť uväznený, na slobodu sa dostal až v januári 2010. Agca, u ktorého lekári v roku 2006 zistili ťažkú poruchu osobnosti a asociálneho správania, tak strávil v talianskom a tureckom väzení takmer 29 rokov.
Nevysvetlené pozadie činu
Pozadie činu z mája 1981 nebolo nikdy riadne vysvetlené. Tisíce dokumentov, ktoré boli odvtedy nazbierané, neumožnili objasniť, či mal Agca jedného alebo viacerých spoločníkov. V júni 1997 tak bolo vyšetrovanie atentátu definitívne zastavené.
"Som Ježiš... som všemocný," vyhlásil napríklad v roku 1985 Agca, ktorý vraj v roku 2007 prestúpil na katolícku vieru. K motívu svojho činu Agca najskôr uvádzal, že konal sám (považoval pápeža za vodcu krížovej výpravy proti islamu). Neskôr tvrdil, že si ho najala bulharská tajná služba (v Bulharsku sa Agca údajne pohyboval s falošným pasom v roku 1980). Tá údajne konala z poverenia sovietskej tajnej služby KGB, ktorá sa obávala rozdúchania protikomunistických revolt kvôli pápežovej podpore disentu vo vtedajších satelitoch ZSSR. Nakoniec Agca túto verziu poprel. Neskôr sa objavili indície aj o účasti východonemeckej tajnej služby Stasi na atentáte, ktoré sa ale tiež nepotvrdili.
Vyšetrovanie v 80. rokoch ukázalo, že Agca bol v kontakte aj s bulharským občanom Sergejom Antonovom. Ten bol ale v roku 1986 pre nedostatok dôkazov oslobodený od obžaloby (zomrel v roku 2007), oslobodení boli z rovnakého dôvodu aj ďalší dvaja Bulhari. Taktiež sám pápež Ján Pavol II. počas návštevy Sofie v roku 2002 bulharskú stopu k atentátu vyvracal. Vo svojej knihe Pamäť a identita ale pápež napísal, že Agca nekonal z vlastného popudu.
Obvinenia voči Vatikánu
V roku 2005 z väzenia Agca vyhlásil, že ,,bez pomoci niektorých kňazov a kardinálov by útok nikdy nemohol vykonať". A v novembri 2010 (už po svojom prepustení) Agca v rozhovore pre tureckú televíziu povedal, že za atentátom stál Vatikán. ,,Naplánovali a zorganizovali to. Objednávka paľby na pápeža prišla od vatikánskeho tajomníka, kardinála Agostina Casaroliho," uviedol s tým, že cieľom Vatikánu bolo, aby bol tento atentát pririeknutý východoeurópskym tajným službám a tak by boli oslabené ich komunistické vlády. Súčasťou objednávky mal byť aj to, aby nemieril na hlavu alebo srdce, ale do brušnej oblasti. Za akciu vraj inkasoval 40.000 až 50.000 dolárov.
S ďalšou verziou prišiel Agca v roku 2013, keď vyhlásil, že atentát mu vraj nariadil iránsky duchovný vodca ajatolláh Rúholláh Chomejní. ,,Považoval ho (pápeža) za stelesnenie Satana," vysvetlil Agca, ktorý o rok neskôr, pri príležitosti svätorečenia Jána Pavla II., povedal, že Jána Pavla II. rozhodne chcel zabiť, takže je zázrak, že hlava rímskokatolíckej cirkvi útok prežila. ,,Považoval som za nespochybniteľný dôkaz, že 13. mája 1981 Boh na Svätopetrskom námestí urobil zázrak," povedal vtedy Agca a dodal, že nemá výčitky svedomia, pretože jeho činy vraj boli súčasťou ,,božského plánu".
