PRAHA - Grónsky ľadovec je veľmi citlivý na pomerne mierne a krátke zmeny klímy. Dôkazom toho je pôvod metánu unikajúceho spod ľadovca. Pochádza z doby poľadovej charakteristickej postupným otepľovaním, ktoré skončilo pred zhruba 4000 rokmi. Ľadovec vtedy ustúpil a pevninu pokryla vegetácia, ktorá sa stala po následnom zaľadnení pôvodcom súčasného metánu. Pri skúmaní tohto skleníkového plynu rozpusteného v ľadovcovej vode to zistil medzinárodný tím vedcov pod vedením Marka Stibala z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Fakulta o tom informovala v tlačovej správe.
Vedci skúmali vek metánu z vody vytekajúcej zospodu ľadovca na jeho západnom okraji. Odobrali desiatky vzoriek na úseku dlhom 2000 kilometrov. Zistili, že metán, ktorý bol vo vode rozpustený, je 1500 až 4500 rokov starý. To znamená, že počas holocénu západný okraj ľadovca výrazne odtopil a územie pokryla tundrová vegetácia, ktorú potom prekryl znova ľadovec v následnom chladnejšom období.
,,Štúdia prináša ďalší dôkaz toho, aký citlivý je Grónsky ľadovec k zmenám klímy. To, že počas pomerne krátkeho obdobia, ktoré bolo klimaticky porovnateľné so súčasnosťou, odtopil ďaleko za hranice dnešného rozsahu, je znepokojivou pripomienkou toho, čo nás čaká v blízkej budúcnosti", uviedol spoluautor štúdie.
Riziko zrýchleného topenia
Metán spod roztápajúcich sa okrajov ľadovcov uniká na mnohých miestach Zeme. Tento len nedávno objavený fenomén preto vyvoláva obavy z ďalšieho odľadňovania spôsobeného súčasnými klimatickými zmenami. Celkové množstvo metánu unikajúceho spod Grónskeho ľadovca v súčasnej dobe nie je príliš veľké av globálnom meradle je zatiaľ zanedbateľné, podľa vedcov sa to však môže v blízkej budúcnosti zmeniť. Zrýchľujúce topenie ľadovcov totiž povedie k zvýšeným emisiám metánu, a to nielen v Grónsku, ale veľmi pravdepodobne aj v Antarktíde, kde sú zásoby organickej hmoty oveľa väčšie a očakávané emisie metánu preto potenciálne ďaleko závažnejšie, uviedli v správe.
Metán zachytáva teplo v atmosfére približne tridsaťkrát intenzívnejšie ako oxid uhličitý. Metán vzniká činnosťou mikroorganizmov pri rozklade organickej hmoty v prostredí bez prítomnosti kyslíka. Podľa súčasných dát tvoria emisie metánu z ľudskej činnosti zhruba 60 percent, zatiaľ čo zvyšných 40 percent pripadá na tlejúce vegetácie v mokradiach, močiaroch a ďalších vodných plochách.
Grónsky ľadovec pokrýva zhruba 80 percent Grónska. Po antarktickom ľadovci je druhým najväčším na svete. Od severu k juhu je dlhý 2400 kilometrov, vo svojom najširšom mieste dosahuje šírku 1100 kilometrov. Jeho hrúbka je prevažne cez dva kilometre.
