USA - Astronómovia objavili fascinujúcu planétu, ktorej povrch pokrývajú oceány roztavenej horniny. Napriek extrémnym podmienkam má prekvapivo hustú atmosféru, čo spochybňuje doterajšie vedecké teórie. Objav z teleskopu Jamesa Webba zároveň naznačuje, že kamenné planéty mohli vzniknúť oveľa skôr, ako doteraz vedci predpokladali.
Vedcov zmiatol objav záhadnej „super-planéty“ TOI-561 b vzdialenej od Zeme 560 svetelných rokov na okraji Mliečnej dráhy. Prekvapilo ich najmä to, že má bohatú atmosféru a to napriek extrémnym povrchovým teplotám okolo 1 800 °C. Jej objav totiž spochybňuje doterajšie vedecké teórie, podľa ktorých horúce planéty nedokážu udržať atmosféru. Merania z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba však naznačujú, že v prípade tohto telesa by dokonca mohla obsahovať vodu, kyslík a oxid uhličitý. Ako uvádza The Mirror, dôvodom sú zrejme rozsiahle oceány tekutej, roztavenej horniny.
Jedna strana je uzamknutá
Ako planéta s ultra-krátkou obežnou dobou obehne TOI-561 b svoju hviezdu za necelých 11 hodín. Je k nej totiž extrémne blízko, približne 40-krát bližšie ako Merkúr k nášmu Slnku. Jej jedna strana je uzamknutá vo večnom dennom svetle. Prítomnosť atmosféry však spôsobuje, že teplo cirkuluje a zohrieva aj túto temnú časť. Hviezda, okolo ktorej planéta obieha, má približne desať miliárd rokov, teda asi dvojnásobok veku nášho Slnka. Okrem toho, že spochybňuje doterajšie vedecké predstavy o horúcich planétach, jej existencia naznačuje aj to, že kamenné planéty vznikali už veľmi skoro v histórii vesmíru. Podľa odhadu má totiž približne desať miliárd rokov.
Postdoktorandka Nicole Wallacková z Carnegie Science vo Washingtone pre Science Daily uviedla: „Na základe toho, čo vieme o iných systémoch, by astronómovia predpokladali, že planéta ako táto, je príliš malá a horúca na to, aby si po svojom vzniku dlhodobo udržala atmosféru. Naše pozorovania však naznačujú, že je obklopená pomerne hrubou vrstvou plynov, čo narúša doterajšie predstavy o planétach s ultra-krátkou obežnou dobou.“ TOI-561 b bola objavená misiou NASA TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite) začiatkom roka 2021. Následné podrobnejšie skúmanie prebiehali pomocou dát z teleskopu Jamesa Webba.
Mokré lávové teleso
Spoluautor štúdie Tim Lichtenberg z Univerzity v Groningene v Holandsku opísal planétu ako „mokré lávové teleso“ a uviedol: „Myslíme si, že existuje rovnováha medzi oceánom magmy a atmosférou. Plyny unikajú z planéty a dopĺňajú atmosféru, zatiaľ čo oceán magmy ich zároveň nasáva späť do vnútra planéty.“ Teleskop Jamesa Webba v hodnote desať miliárd dolárov, ktorý bol vypustený do vesmíru v roku 2021, sa momentálne nachádza zhruba 1,5 milióna kilometrov smerom od Slnka. Ide o spoločný projekt NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej vesmírnej agentúry. Vedci ho používajú na skúmanie najstarších známych galaxií vo vesmíre, z ktorých niektoré vznikli pred viac ako 13,5 miliardami rokov. Zároveň skúma vzdialené exoplanéty, akou je napríklad TOI-561 b.
