LONDÝN - Hoci je riziko jadrového útoku mimoriadne nízke, odborníci odporúčajú byť pripravený aj na najhorší scenár. Britská vláda zverejnila jednoduché pokyny, ktoré môžu výrazne zvýšiť šance na prežitie.
V čase rastúceho globálneho napätia a obáv z eskalácie konfliktov prichádzajú úrady s odporúčaniami, ako sa správať v prípade jadrového útoku. Hoci pravdepodobnosť takéhoto scenára je podľa odborníkov veľmi nízka, základná pripravenosť môže zohrávať kľúčovú úlohu. Britská vláda odporúča jednoduché pravidlo troch krokov: „ísť dnu, zostať dnu a sledovať informácie“. V prípade radiačnej havárie alebo útoku je najdôležitejšie čo najrýchlejšie sa presunúť do interiéru, informuje The Mirror.
Najbezpečnejšie miesto v dome je...
Kľúčové je vyhnúť sa kontaktu s rádioaktívnym materiálom, ktorý sa môže usádzať na vonkajších povrchoch. Odborníci preto odporúčajú zostať čo najďalej od okien, dverí a obvodových stien. Najbezpečnejším miestom v dome je stred budovy, ideálne miestnosť bez okien. Po presune dovnútra je nevyhnutné uzavrieť všetky okná, dvere a vetracie otvory. Vypnúť by sa mali aj ventilátory a klimatizácia, aby sa zabránilo prenikaniu kontaminovaného vzduchu do interiéru. Pobyt v uzavretom priestore môže výrazne znížiť mieru vystavenia radiácii.
Tretím krokom je sledovanie oficiálnych informácií. Úrady odporúčajú monitorovať správy prostredníctvom televízie, rádia či internetu a riadiť sa pokynmi vlády alebo záchranných zložiek. Jadrový útok by spôsobil okamžitú radiačnú krízu. K vystaveniu radiácii môže dôjsť vdýchnutím kontaminovaných častíc, kontaktom s rádioaktívnym prachom alebo konzumáciou znečistených potravín a vody.
Akútny radiačný syndróm
Najvážnejšie následky by mali ľudia v bezprostrednej blízkosti výbuchu. Extrémne teploty by mohli okamžite zničiť ľudské tkanivo, zatiaľ čo tí vo väčšej vzdialenosti by čelili ťažkému ožiareniu. To môže viesť k akútnemu radiačnému syndrómu, ktorý sa prejavuje nevoľnosťou, vracaním, bolesťami hlavy a zlyhávaním orgánov. Historické skúsenosti ukazujú ničivú silu jadrových zbraní. Počas atómového bombardovania Hirošimy zostali z mnohých obetí len tiene vypálené do povrchov.
Odborníci zároveň upozorňujú, že šanca na prežitie výrazne rastie so vzdialenosťou od epicentra. Za relatívne bezpečnú sa považuje vzdialenosť približne 15 až 30 kilometrov od výbuchu. Aj keď ide o extrémny scenár, základné informácie a rýchla reakcia môžu v kritickej situácii rozhodnúť o živote a smrti.
