ČERNOBYĽ - Nová vedecká štúdia ukazuje, že deti mužov vystavených ionizujúcemu žiareniu po havárii jadrovej elektrárne v Černobyle majú v DNA zvýšený počet mutácií. Výskum však zároveň prináša upokojujúcu správu, tieto zmeny výrazne nezvyšujú riziko ochorení.
Takmer štyridsať rokov po jadrovej katastrofe v Černobyľ vedci prvýkrát priniesli presvedčivé dôkazy o tom, že vystavenie nízkym dávkam ionizujúceho žiarenia môže mať dedičný vplyv na ľudský genóm. Výskumníci z University of Bonn zistili, že deti likvidátorov havárie a obyvateľov kontaminovaných oblastí majú zvýšený počet špecifických genetických mutácií.
Viacero zmien DNA nahromadených na jednom mieste
Vedci sekvenovali genómy 130 detí černobyľských pracovníkov, 110 detí nemeckých vojenských radarových operátorov vystavených bludnému žiareniu a porovnali ich s kontrolnou skupinou viac než 1 200 ľudí bez známej expozície. Nezamerali sa pritom na všetky nové mutácie, ale na tzv. zoskupené de novo mutácie (cDNM), teda viacero zmien DNA nahromadených na jednom mieste, ktoré vznikajú pri poškodení a chybnej oprave genetického materiálu.
Výsledky ukázali jasný rozdiel: deti rodičov zapojených do likvidácie havárie mali v priemere 2,65 takýchto mutácií, zatiaľ čo u detí radarových operátorov to bolo 1,48. V bežnej populácii vedci zaznamenali len 0,88 mutácie na osobu. Dôležité je, že počet mutácií priamo súvisel s dávkou žiarenia, ktorej bol rodič vystavený.
Ako je to v porovnaní so zvyškom populácie?
Autori štúdie, publikovanej v odbornom časopise Scientific Reports, upozorňujú, že ide o prvý dôkaz transgeneračného účinku dlhodobej nízkej expozície ionizujúcemu žiareniu u ľudí. Mechanizmus vzniku mutácií pravdepodobne súvisí s tvorbou tzv. reaktívnych foriem kyslíka, ktoré pri ožiarení poškodzujú DNA v pohlavných bunkách.
Zásadnou správou však je, že tieto mutácie sa nachádzali v nekódujúcich častiach DNA, ktoré neovplyvňujú tvorbu bielkovín. Podľa vedcov to znamená, že deti černobyľských pracovníkov nemajú vyššie riziko ochorení než zvyšok populácie. Väčší vplyv na genetické riziká mal podľa analýzy napríklad vek otca v čase počatia.
Rodičia detí zahrnutých do výskumu boli buď obyvateľmi mesta Pripjať v čase havárie, alebo patrili medzi tzv. likvidátorov, ktorí strážili a dekontaminovali areál elektrárne po explózii reaktora v roku 1986. Hoci černobyľská katastrofa zanechala hlboké stopy v regióne aj v dejinách jadrovej energetiky, nová štúdia naznačuje, že jej genetické dôsledky na ďalšiu generáciu sú – aspoň v prípade nízkej dávky žiarenia – oveľa miernejšie, než sa odborníci dlhé roky obávali.
