LONDÝN - Nová vedecká štúdia detailne opisuje, ako by pokračujúce otepľovanie mohlo dramaticky zmeniť Antarktídu. V najhoršom prípade by prudký úbytok morského ľadu spustil reťazovú reakciu – od kolapsu ľadových šelfov až po nebezpečný rast hladiny oceánov na celom svete.
Rozsiahle ľadové masy Antarktídy sa menia rýchlejšie, než vedci očakávali. Nová medzinárodná štúdia ukazuje, že v najhoršom scenári by sa morský ľad v oblasti Antarktického polostrova mohol do konca storočia zmenšiť až o pätinu. Takýto vývoj by neznamenal len katastrofu pre miestne ekosystémy, ale aj vážne dôsledky pre celý svet.
Výskum sa zameral práve na Antarktický polostrov – jednu z oblastí najcitlivejších na človekom spôsobené klimatické zmeny. „Zmeny v Antarktíde nezostávajú v Antarktíde,“ upozorňuje hlavný autor štúdie profesor Bevan Davies z Newcastle University. „Aj keď ide o vzdialený kontinent, jeho premena ovplyvní hladinu morí, oceánske prúdy aj atmosférickú cirkuláciu na celej planéte.“
Aký by bol najhorší prípad?
Vedci modelovali vývoj regiónu pri nízkych, stredne vysokých a extrémne vysokých emisiách skleníkových plynov. V najhoršom prípade by globálna teplota do roku 2100 stúpla o 4,4 stupňa Celzia. Následkom by bol 20-percentný úbytok morského ľadu, čo by samotným Antarktickým polostrovom prispelo k zvýšeniu hladiny morí približne o 22 milimetrov už do konca storočia – a až o 172 milimetrov do roku 2300.
Takýto úbytok ľadu by podľa vedcov fungoval ako vybratie kociek ľadu z pohára s nápojom – tmavý oceán by absorboval viac tepla, čo by urýchlilo otepľovanie vody a podkopalo stabilitu ľadovcov a ľadových šelfov. „Zohriate oceány dokážu uchovávať viac energie, čo znamená aj extrémnejšie prejavy počasia po celom svete,“ vysvetľuje Davies.
Otepľovanie prinesie viac dažďa
Spoluautor profesor Peter Convey z British Antarctic Survey upozorňuje, že hoci región na prvý pohľad stále pôsobí ako krajina ľadu, zmeny sú zreteľné pre každého, kto sa tam vracia opakovane. Antarktída zohráva kľúčovú úlohu v ochladzovaní planéty – biely ľad odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru a viaže obrovské množstvá sladkej vody.
Kolaps morského ľadu by mal ničivé dôsledky aj pre miestne živočíchy, informuje portál Daily Mail. Zvlášť ohrozený je kril, drobný kôrovec tvoriaci základ potravového reťazca. Od neho závisia tučniaky, tulene aj veľryby. Druhy ako tučniak Adélkin tučniak, silne naviazané na morský ľad, už dnes z niektorých oblastí polostrova miznú a nahrádzajú ich odolnejšie druhy.
Geopolitické napätie a rastúci nacionalizmus môžu situáciu ešte zhoršiť
Otepľovanie navyše prinesie viac dažďa, ktorý môže zničiť celé kolónie tučniakov. „Mláďatá adélskych tučniakov nemajú nepremokavé perie. Ak zmoknú, hrozí im podchladenie,“ vysvetľuje Davies. Úbytok krilu má pritom dosah aj na ľudí – tieto organizmy pomáhajú južnému oceánu viazať oxid uhličitý, takže ich zánik by ešte viac zrýchlil globálne otepľovanie.
Profesor Martin Siegert z University of Exeter varuje, že najhorší scenár by znamenal „svet zásadne odlišný od dnešného, na aký ľudská civilizácia nie je pripravená“. Vedci odhadujú, že svet sa momentálne pohybuje medzi stredným a stredne vysokým emisným scenárom, pričom geopolitické napätie a rastúci nacionalizmus môžu situáciu ešte zhoršiť. Aj miernejší vývoj však podľa odborníkov nezastaví zmeny úplne – iba ich spomalí. „Tieto procesy sú nezvratné v rámci ľudských generácií,“ uzatvára Davies. „Ak nezačneme konať teraz, naše pravnúčatá budú musieť žiť s dôsledkami rozhodnutí, ktoré robíme dnes.“
