BRATISLAVA/VARŠAVA - Poľské pohraničie zažíva nápor slovenských zákazníkov, ktorí sem pravidelne cestujú za lacnejšími potravinami, službami aj benzínom. Rozdiely v cenách sú také výrazné, že mnohí nakupujú vo veľkom – od niekoľkých stoviek až po tisíce eur – a domov sa vracajú s plne naloženými dodávkami či dokonca prívesnými vozíkmi.
V poľskej Białke Tatrzańskej, len pár kilometrov od slovenskej hranice, sa odohrávajú scény, ktoré skôr pripomínajú zásobovanie veľkoobchodu než bežný rodinný nákup. Pri chladiacom pulte stojí takmer dvojmetrový Slovák a bez váhania ukladá do vozíka balenia mäsa v desiatkach kilogramov, píše portál Onet.pl s tým, že podobné obrazy opakujú každý deň. Podľa hrubého odhadu má vo vozíku 250 až 300 kilogramov bravčového.
O pár metrov ďalej ďalší muž tlačí košík plný cestovín a nápojov. Pre miestnych predavačov to nie je nič výnimočné. Slovenskí zákazníci tu nakupujú vo veľkom pravidelne.
Dôvodom sú ceny
Dôvod je jednoduchý – ceny. Rozdiely vidieť pri mliečnych výrobkoch, pri mäse, pečive, drogérii aj službách. „Chodíme sem každé dva-tri týždne,“ hovorí slovenký Róm Mirko počas toho, ako nakladal nákup do dodávky. „Prídeme s bratmi, ženami, máme veľké auto. Zbierame objednávky od pol osady. Pri pokladni zaplatím aj desaťtisíc zlotých, ale oplatí sa to. Keď sa benzín rozráta medzi všetkých, vyjde to na pár drobných,“ vysvetľuje poľským novinárom. Tvrdí, že v Poľsku si dokážu kúpiť približne o štvrtinu viac tovaru než doma.
Poľskí obchodníci potvrdzujú, že Slováci často prichádzajú s prázdnymi prívesmi, ktoré sa večer vracajú plné. Nejde pritom len o potraviny. Domov si odvážajú oblečenie, kvety, vybavenie domácnosti, stavebný materiál, pneumatiky aj autodiely. V pohraničných servisoch je bežné počuť slovenčinu – aj opravy áut tu vychádzajú lacnejšie.
Dôchodcov zvážajú autobusy
Osobitným fenoménom sú organizované nákupy seniorov. Sedemdesiatročná pani Veronika z prišla s kamarátkami autobusom. „Robíme si čartery. Jeden pán v susednej dedine má autobus. Raz či dvakrát do mesiaca dáme dokopy štyridsať ľudí a ideme. Nakúpime, dáme si obed, zájdeme ku kaderníčke a večer sme doma,“ vysvetľuje. Počas dvoch hodín bolo možné napočítať približne tridsať takýchto autobusov.
Mnohí Slováci pritom svoje nákupné výpravy spájajú s rastom cien po zavedení eura v roku 2009. „Euro bol najhlúpejší nápad našej vlády,“ hovorí Bohuš zo Spišskej Novej Vsi, ktorého stretli na čerpacej stanici v Białke. „Možno to pomohlo automobilkám, ale obyčajným ľuďom nie. Našťastie máme blízko Poľsko.“ Podobne uvažuje aj učiteľ zo slovenského gymnázia, ktorý si v Poľsku kupuje dokonca suroviny do rodinného baru. Odhaduje, že za hranice chodí nakupovať až tri štvrtiny Slovákov. „Nie je to patriotické, ale čo máme robiť? U nás je draho. V Poľsku sú ceny aj služby lepšie,“ hovorí.
Hoci je Slovensko už viac než tri desaťročia samostatné a vyše dvadsať rokov súčasťou Európskej únie, mnohí obyvatelia, najmä mimo Bratislavy, stále žijú od výplaty k výplate. „Západ Slovenska je na tom lepšie. Ale my ostatní prežívame aj vďaka tomu, že máme blízko Poľsko,“ dodáva učiteľ. Nákupné vozíky plné mäsa, dodávky naložené tovarom a autobusy seniorov tak nie sú kuriozitou, ale každodenným obrazom pohraničia, kde cenové rozdiely už dávno prekonali význam štátnej hranice.
