LONDÝN - Najväčšie tvory planéty, modré veľryby, vydávajú čoraz menej zvukov a oceánmi sa šíri znepokojujúci kľud. Vedci zaznamenali výrazný pokles zvukovej aktivity týchto živočíchov, čo zrejme súvisí s extrémnymi morskými horúčavami, úbytkom potravy a rastúcim tlakom klimatickej zmeny. Ticho týchto rýb sa tak stáva desivým symbolom stavu oceánov.
Vedci z Monterey Bay Aquarium Research Institute zaznamenávali pri pobreží Monterey Beach v Kalifornii zvuky šíriace sa oceánom. Týmto spôsobom zistili, že modré veľryby sú čoraz tichšie a ich spev za posledných šesť rokov klesol takmer o 40 percent. Počas tohto obdobia zasiahli túto oblasť silné vlny horúčav, ktoré zapríčinili premnoženie toxických rias a zabili hlavný zdroj potravy týchto cicavcov, informuje DailyMail.
„Spôsobilo to najrozsiahlejšie otravy morských cicavcov, aké boli kedy zdokumentované. Pre veľryby to boli ťažké časy,“ povedal člen tímu John Ryan pre National Geographic. Morská vlna horúčav známa ako The Blob sa začala v roku 2013 a prebiehala do roku 2016, čiže rok po začatí výskumu. V tomto období pokryla teplou vodou tisíce kilometrov vodnej plochy, zvýšila teplotu oceánu o viac než 2,5 °C, čo spôsobilo kolaps populácií krilu a sardelí. „Je to ako skúšať spievať, keď hladujete,“ vysvetlil Ryan. Keďže kril (malé kôrovce) ako kľúčová potrava pre mnohé morské druhy takmer úplne zmizol, vedci poukazujú na to, že ide o signál hlbšej krízy v oceánoch, ktorú urýchľuje klimatická zmena.
„Tieto morské horúčavy majú dôsledky na celé ekosystémy,“ povedala členka tímu Kelly Benoit-Birdová. „Ak veľryby nedokážu nájsť potravu, a pritom sú schopné preplávať celé západné pobrežie Severnej Ameriky, ide o dôsledok v obrovskom meradle.“ Aj keď výskum prebiehal pri pobreží Kalifornie, vedci upozorňujú, že typický spev veľrýb čoraz menej počuť aj v Južnom Pacifiku, častiach Južného oceánu a vo vodách Argentíny. Modré veľryby sú však od zvukov závislé. Používajú ich na komunikáciu, hľadanie partnerov a orientáciu.
Vedci ich už roky počúvajú cez podvodné mikrofóny, hydrofóny. Tieto zariadenia zachytávajú hlboké, nízkofrekvenčné zvuky, ktoré veľryby vydávajú. Nová štúdia využívala nahrávky z 51 km dlhého kábla, ktorý vedie pozdĺž morského dna od pobrežia Kalifornie a končí v kovovom valci umiestnenom približne 900 metrov pod hladinou. „Až keď som zapojil hydrofón, uvedomil som si, že tento svet zvuku nám môže pomôcť pochopiť vplyv človeka, prírody a ich vzájomný vzťah,“ povedal Ryan. Vráskavec dlhoplutvý, ktorý má pestrejšiu potravu a je odolnejší voči zmenám, si svoje piesne zachováva. Vráskavec myšok je však závislý takmer výlučne na krile a jeho zvuky sa na zázname objavovali veľmi zriedka. Tím vedcov pripisuje príčinu práve horúčave The Blob. V normálnych rokoch sa kril vyskytuje v takom množstve, že rybárske siete sa sfarbia do ružova, no počas tejto vlny horúčav takmer zmizol. „Keď máme extrémne horúce roky a morské horúčavy, nejde len o teplotu,“ vysvetľuje Birdová.
„Zmení sa celý systém a kril nedorazí. A živočíchy, ktoré sú od neho závislé, majú jednoducho smolu.“ Nejde ale len o pokles počtu kôrovcov, ale aj o zmenu ich správania. Kvôli narušeniu obvyklých prúdov sa kril rozptýlil, čo veľrybám ešte viac sťažilo hľadanie potravy. „Nepočujeme ich spievať,“ povedal Ryan. „Všetku energiu vynakladajú na hľadanie potravy. Nezostáva im čas na nič iné a to nám naznačuje, že tieto roky boli pre nich nesmierne stresujúce.“ Podobné znepokojujúce ticho zaznamenali vedci aj medzi ostrovmi Nového Zélandu v rokoch 2016 až 2018, keď skúmali populáciu modrých veľrýb počas výskytu The Blob.
„Zaujímalo nás, ako sa správajú,“ vysvetľuje Dawn Barlowová z Oregon State University a hlavná autorka štúdie. „Bez toho, aby sme to plánovali, začali sme sledovať vplyv morských horúčav, čo je dnes pri práci v oceáne takmer nevyhnutné.“ Jej tím použil podvodné rekordéry v oblasti South Taranaki Bight, kde pozorovali dva typy veľrybích volaní, a to nízkofrekvenčné D volania (spojené s hľadaním potravy) a rytmické piesne (spojené s rozmnožovaním). Počas nezvyčajne teplých rokov počuli na jar a v lete menej D volaní, čo naznačuje zníženú aktivitu pri získavaní potravy. Na jeseň klesla aj intenzita rytmických piesní, čo poukazuje na menšiu snahu o rozmnožovanie. „Keď majú menej príležitostí na kŕmenie, vynakladajú menej energie aj na rozmnožovanie. To ticho je varovaním. Modré veľryby sú strážcami oceánov. Ich prítomnosť a správanie nám veľa hovoria o zdraví morského ekosystému,“ uzatvorila Barlowová.
