CARDIFF - Dvojičky, ktoré mali plné zuby toho, že im rodina nerozumie, začali hovoriť zrýchlenou verziou karibského jazyka a rozhodli sa, že sa už nebudú s nikým rozprávať. June a Jennifer Gibbonsové týmto spôsobom spolu komunikovali 29 rokov a počas tohto obdobia uzavreli znepokojivú dohodu, podľa ktorej jedna z nich musela zomrieť, aby tá druhá mohla žiť normálny život.
Verejnosť sa len nedávno dozvedela znepokojujúce fakty o sestrách, známych ako „tiché dvojčatá“. Narodili sa v roku 1963 a obidve mali v detstve poruchu reči. To bol zrejme dôvod, prečo sa rozhodli rozprávať svojou vlastnou verziou bajanskej kreolčiny používanou na Barbadose. Z tejto karibskej krajiny pochádzali ich rodičia, ktorí sa najskôr usadili v Anglicku a neskôr sa presťahovali do Walesu. Práve blízkosť sestier sa im nakoniec stala osudnou. Po spáchaní série spoločných trestných činov, od vandalizmu cez krádeže až po podpaľačstvo, britský súdny systém usúdil, že je to dosť na to, aby boli vo veku 19 rokov umiestnené v psychiatrickej liečebni Broadmoor s vysokým stupňom stráženia. Po 11 rokoch dvojicu previezli. Počas prevozu sa však objavili komplikácie, Jennifer náhle prestala reagovať a zomrela v dôsledku zápalu srdca, informoval portál Unilad.
Po smrti svojho dvojčaťa začala jej sestra komunikovať s okolím. Posledných 32 rokov sa June pohybuje po svete sama, s výnimkou prítomnosti investigatívnej novinárky Marjorie Wallaceovej, ktorá strávila roky spoznávaním dvojičiek. Po piatich rokoch ich pobytu v nemocnici vydala knihu s názvom The Silent Twins (Tiché dvojčatá), ktorá sa stala predlohou thrilleru/drámy z roku 2022 s Letitiou Wrightovou v hlavnej úlohe. Marjorie uviedla, že je presvedčená o tom, že dvojčatá uzavreli mrazivú dohodu. „Skutočný príbeh pochádza z ich denníkov, každá z nich denne napísala 3 000 slov o sebe a o ich vzťahu lásky a nenávisti. Vďaka čítaniu ich denníkov som spoznala príbeh ich paktu a to, čo bolo nakoniec tragédiou ich života.“ Autorka knihy sa domnieva, že jedna zo sestier musela zomrieť, aby druhá mohla žiť normálny život. „Rozhodli sa, že to bude Jennifer.“
Marjorie tvrdila, že po smrti sestry June cítila smútok, ale zároveň aj slobodu. „Nemohli spolu pokračovať. Prijala to s úžasným zmyslom pre odhodlanie a považujem ju za tú najúžasnejšiu priateľku. V skutočnosti som tento príbeh nikdy neopustila, pretože som June a Jennifer spoznala, keď mali 18 rokov a odvtedy som s nimi zostala. Ich príbeh bol v istom zmysle aj mojím príbehom, naše životy sa prelínajú už 40 rokov. Boli chvíle, keď boli spoločné návštevy dosť smutné, ale väčšinou boli naozaj príjemné, pretože dvojčatá mali ten najúžasnejší zmysel pre humor. June má ešte aj dnes nákazlivý smiech.“
