CARDIFF - Dvadsaťdvaročná Madison Wilfordová z Broughtonu vo Walese urobila krok, ktorý navždy zmenil jej život. Po rokoch strávených v komunite Svedkov Jehovových sa rozhodla opustiť svoje náboženské zázemie a začať nový život. Hlavným dôvodom jej odchodu bola láska. S odstupom času svoje rozhodnutie vôbec neľutuje, pretože sa cíti spokojnejšia a šťastnejšia aj napriek prerušeným kontaktom so svojou rodinou.
Ako 18-ročná sa Madison Wilfordová zamilovala do 21-ročného Josha, ktorého spoznala v práci. Vtedy bola ešte členkou komunity Svedkovia Jehovovi, v ktorej sa narodila a vyrastala. „Nebolo mi dovolené byť s niekým mimo tohto náboženstva. Ak som chcela byť s Joshom, musela som odísť od všetkého, opustiť svoj domov a začať život odznova. Rozhodla som sa to urobiť,“ spomína Madison na udalosti, ktoré sa odohrali pred štyrmi rokmi, píše denník Daily Mail. „Nikto so mnou odvtedy nehovoril. Na začiatku to bolo veľmi ťažké. Po vyrastaní v komunite som nič nevedela o svete a ani o tom, ako si nájsť priateľov alebo ako normálne komunikovať s ľuďmi.“ Keď prestali s Joshom vzťah tajiť, Madison sa presťahovala k jeho starým rodičom, kým sa im nepodarilo ušetriť dosť peňazí na prenájom vlastného bytu. „Náš vzťah bol spočiatku pre jeho rodinu komplikovaný, pretože počuli veľa zlých vecí o svedkoch Jehovových, ale nakoniec ma jeho stará mama, starý otec a mama prijali.“
Po štyroch rokoch života mimo uzatvorenej komunity hovorí, že byť jej súčasťou malo negatívny vplyv na jej duševné zdravie. Mesačne trávila 50 hodín chodením od domu k domu a rozdávala letáky. Podľa Religion Media Centre svedkovia Jehovovi veria, že žijeme v posledných dňoch pred koncom sveta. Sú známi svojím štýlom od „dverí k dverám,“ evanjelizovaním a odmietaním transfúzií krvi. „Vtĺkali nám do hlavy, že príde Armagedon. Už ako dieťa som mala pocit, že musím byť dokonalá, a to bolo naozaj ťažké. Keďže som vyrastala v náboženskej komunite, táto viera mi pripadala normálna, ale teraz, keď som preč, tak si uvedomujem, ako to je," prezradila bývalá členka. Dodala, že chodila kázať minimálne dvakrát týždenne. „Hneď ako som dokázala chodiť a rozprávať, musela som byť tá, kto zaklope na dvere a odovzdá letáky. Zažili sme veľa šialených situácií, keď sa nás ľudia pokúšali postriekať hadicou, aby nás dostali z ich príjazdovej cesty. Nenávidela som to, pretože som bola vždy veľmi hanblivá a hovoriť s náhodnými cudzími ľuďmi o niečom, o čom viem, že ich to nezaujíma, bolo desivé.“
Všetko sa zmenilo, keď stretla Josha. Obaja si okamžite padli do oka a začali tajne chodiť na rande počas ich hodinovej obedovej prestávky. „Nemala som ísť do práce, ale podarilo sa mi presvedčiť rodičov, aby som si zarobila nejaké peniaze. Mohli sme tráviť čas spolu len počas obedových prestávok, ale Josh bol naozaj chápavý. Zvažoval, že sa ku komunite pridá kvôli mne, ale nemohla som dovoliť, aby stratil svoju rodinu. Vedela som, že je to dobrý človek a stálo za to nechať všetko za sebou. Tiež som už viac nedokázala zvládať náboženskú vieru. Bola taká prísna. Snažila som sa povedať svojej rodine, že som ten istý človek, ale musela som odísť kvôli láske. Povedali, že je to moje rozhodnutie, ale budem vyčlenená z ich sveta. Boli sme si blízki, takže stále mám nádej, že so mnou ešte niekedy prehovoria, ale nemyslím si, že sa to stane.“
Obaja nakoniec spolu odišli zo Severného Walesu do Chesteru, kde si prenajímajú dom a pracujú vo Waitrose. Madison absolvuje terapiu, ktorá jej pomáha vyrovnať sa s jej minulosťou. Napriek tomu, že stratila svoju rodinu a komunitu, cíti, že je všetko tak, ako má byť. „Vieme, že som urobila správne rozhodnutie. Všetko medzi nami je naozaj dobré. Náboženstvo môže byť nebezpečné a ja chodím na terapiu, ktorá mi pomáha vyrovnať sa s tým, čo som prežila. Našťastie sa mi naozaj darí lepšie si hľadať priateľov a veľa sa učím o svete mimo komunity. Teraz sa cítim slobodná,“ dodala.
