ZEALAND - Zvratky nie sú práve to, čo zvykneme obdivovať, ale ak ide o fosílie nadbytočného obsahu žalúdka, ktoré sú staré 66 miliónov rokov, tak by sme snáď mohli urobiť výnimku. Objavil ich Peter Bennicke v geologickej lokalite zaradenej na zoznam UNESCO na dánskom ostrove Zealand a v súčasnosti sú vystavené v miestnom múzeu.
Na útesoch Stevns na dánskom ostrove Zealand objavil miestny hľadač fosílií Peter Bennicke zhluk zvratkov. Vedenie Múzea Východného Zealandu v tlačovej správe uviedlo, že fosília patrila živočíchovi a nachádzali sa v nej zvyšky morskej ľalie. Holandský expert na morské ľalie John Jagt dospel k záveru, že zvratky obsahovali dva rôzne druhy týchto ľalií, ktoré boli zmiešané do zhluku. Skonzumované boli iným zvieraťom, ktoré následne vyvrátilo nestráviteľné kostrové časti tiel. „Je to naozaj nezvyčajný nález. Morské ľalie nie sú príliš výživnou potravou, pretože sa skladajú najmä z vápenatých kúskov spojených veľmi malým množstvom mäkkých častí,“ povedal dánsky paleontológ Jesper Milàn, ktorý pôsobí ako kurátor geológie v múzeu Geomuseum Faxe.
Milàn sa domnieva, že morské ľalie skonzumovala ryba. Rastliny sa nachádzali na dne Kriedového mora, ktoré bolo podľa Prehistorického múzea Univerzity štátu Utah úzke a plytké a spájalo dnešný Mexický a Arktický oceán. „Objav zvratkov poskytuje dôležité a nové poznatky o vzťahu medzi predátormi, korisťou a potravinovými reťazcami v Kriedovom mori,“ uviedol odborník. Podľa UNESCO sa v útesoch Stevns nachádzajú výnimočné dôkazy o vplyve meteoritného nárazu Chicxulub, ktorý zasiahol planétu približne pred 65 miliónmi rokov, a považuje sa za príčinu vyhynutia dinosaurov. Morské ľalie, známe aj ako krynidy, zaznamenali pokles rozmanitosti od doby, keď ich druh dosiahol vrchol pred asi 300 miliónmi rokov. Podľa Národnej oceánskej a atmosférickej správy je však stále známych viac ako 650 druhov, ktoré zostávajú hojne zastúpené v mnohých morských biotopoch, a to od plytkých koralových útesov až po dno oceánskych priekop.
Zvratky sú označené ako predmety výnimočnej prírodnej historickej hodnoty. To znamená, že patria Dánsku (teda múzeu) a nie ich nálezcovi. Počas prázdnin budú súčasťou malej výstavy v Geomuseum Faxe. Milàn ich nazval najslávnejším kusom zvratkov na svete, informuje denník New York Times.
