USA – Index svetového šťastia, založený na subjektívnom pocite šťastia a spokojnosti, tvrdí, že Škandinávci sú najšťastnejší ľudia na svete. Nedávna štúdia ale dokázala, že to má isté úskalia. Vedci pritom poukázali na súčasný fenomén, ktorý vládne aj v našej spoločnosť a prispieva k duševnej nepohode.
Hoci na to neexistuje žiadny vedecký základ, všeobecne sa verí, že tretí pondelok v januári je najdepresívnejším dňom v roku a spája sa s pocitmi smútku, demotivácie a letargie. Pokiaľ ide o šťastie a depresiu, niektoré predchádzajúce štúdie ukazujú, že ľudia v určitých krajinách, predovšetkým Škandinávci, sú považovaní za najšťastnejších ľudí na svete. Existuje známy dánsky životný štýl nazývaný hygge a označuje schopnosť tešiť sa z malých a upokojujúcich vecí a vytvárať intímne a oduševnené pohodlie. Ako však ukázala štúdia, ktorá bola pred dvoma rokmi publikovaná v časopise Scientific Reports, najšťastnejšie krajiny sveta majú aj temnú stránku.
Výsledky tohto výskumu totiž ukázali, že kvôli tomu, že sú obklopení šťastnými ľuďmi, sú niektorí ľudia pod spoločenským tlakom, aby boli aj oni šťastní, čo v konečnom dôsledku vytvára opačný efekt. Vedci zdôrazňujú, že dnes sú ľudia prostredníctvom sociálnych sietí či motivačných kníh vystavení takému tlaku, že majú pocit, že musia mať len pozitívne emócie, kým negatívnym sa treba vyhýbať. Výsledkom takéhoto tlaku môže byť aj menšia spokojnosť so životom, negatívne emócie, stres či úzkosť.
Vo výskume boli použité údaje zo svetového indexu šťastia, ktorý je založený na subjektívnom pocite šťastia, a na základe týchto údajov vedci určili, ako sociálny tlak ovplyvňuje šťastie ľudí. Ukázalo sa, že aj keď sú ľudia žijúci v škandinávskych krajinách v priemere šťastnejší, kvôli sociálnemu tlaku často trpia duševnými poruchami. V takýchto krajinách, uvádza portál Science Alert, je pocit šťastia vnucovaný ako očakávaná norma, ktorú musia ostatní dodržiavať. Vedci preto tvrdia, že by sme sa nemali vyhýbať aj negatívnym emóciám a v prípade potreby sa obrátiť na odborníkov.
