BERLÍN - Miliardy ľudí na celom svete sa pravidelne postia, a to z viacerých dôvodov. Doteraz však nebolo známe, aké sú biologické dôsledky dlhodobého obmedzovania kalórií. Najnovšia štúdia sa zamerala práve na túto problematiku. Vedci analyzovali zmeny, ku ktorým dochádza v ľudskom organizme počas obdobia bez jedla.
Vedci skúmali vplyv dlhodobého pôstu na ľudské zdravie. Do svojho experimentu zapojili 12 zdravých dobrovoľníkov, ktorí absolvovali sedemdňový pôst. Počas tohto obdobia mali dovolené piť iba vodu, ale nemohli konzumovať žiadne jedlo. Zároveň boli pod dozorom a vedci im denne merali zmeny približne 3 000 rôznych krvných bielkovín. V prvých dňoch pôstu zmenili telá dobrovoľníkov zdroje energie a začali viac spaľovať uložené tuky ako glukózu. Počas týždňa schudli účastníci experimentu v priemere 5,7 kilogramu a túto hmotnosť si udržali aj po tom, ako začali opäť prijímať potravu.
Vedcov však prekvapilo, že nezaznamenali žiadne výrazné zmeny v hladine bielkovín v krvi počas prvých dní pôstu. Táto situácia sa dramaticky zmenila po treťom dni, keď začali divoko kolísať stovky zlúčenín s obrovským vplyvom na zdravie. Porovnaním svojich zistení s genetickými štúdiami, ktoré poukazujú na súvislosť medzi proteínmi a rôznymi chorobami, dokázali autori štúdie publikovanej v časopise Nature Metabolism odhadnúť zdravotné dôsledky 212 zlúčenín v plazme zmenených počas pôstneho obdobia. Zistili napríklad, že zdržanie sa konzumácie jedla dlhšie ako tri dni viedlo k zníženiu plazmatických hladín proteínu 70. Nižšie hladiny tohto markera súvisia so zníženým rizikom reumatoidnej artritídy.
Vedci preto predpokladajú, že toto zistenie by mohlo poskytnúť aspoň čiastočné vysvetlenie zmiernenia bolesti pacientov s reumatoidnej artritídy počas dlhodobého pôstu. U respondentov bol pozorovaný aj pokles hladiny proteínu s názvom hypoxia up-regulated 1(HYOU1), ktorý sa spája s ischemickou chorobou srdca. Naznačuje to, že dlhodobé obdobie bez jedla môže mať priaznivý vplyv na zdravie srdca.
Autori štúdie zároveň zistili niekoľko negatívnych zdravotných dôsledkov spojených s pôstom. Pozorovali napríklad zvýšenie koagulačného faktora XI, čím sa potenciálne zvyšuje riziko vzniku trombózy. „Po prvý raz sme na molekulárnej úrovni v celom tele schopní vidieť, čo sa deje, keď sa postíme,“ uviedla autorka štúdie Claudia Langenbergová vo vyhlásení. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných prínosoch pôstu nad rámec úbytku hmotnosti, ktoré však boli viditeľné až po troch dňoch úplného obmedzenia príjmu kalórií, čiže neskôr, ako sme si doteraz mysleli,“ dodala. Spoluautor Maik Pietzner doplnil, že hoci pôst môže byť prospešný pri liečbe niektorých ochorení, často nie je riešením pre pacientov v zlom zdravotnom stave.
