Piatok, 3. december 2021. Meniny má Oldrich, zajtra Barbora.

Znepokojujúce zistenie: COVID-19 dokáže vážne poškodiť mozog, takéto to má následky

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: SITA/AP Photo/Fernando Llano
28.10.2021 10:00

LÜBECK - Podľa európskych vedcov môže ochorenie COVID-19 ovplyvniť funkciu krvných ciev v ľudskom mozgu. Výsledky ich štúdie, ktorá vyvolala ďalšie otázky o dlhodobých následkoch koronavírusovej infekcie, boli publikované v časopise Nature Neuroscience.


Zistenia francúzskych, španielskych a nemeckých vedcov naznačujú, že nový koronavírus môže okrem buniek pľúc zabíjať aj cievne endotelové bunky. Nachádzajú sa okolo mozgu, chránia mozoček (cerebellum) a uľahčujú prietok krvi. 

Závažné zistenie vedcov: Aj u ľudí, ktorí mali ľahký priebeh COVIDU-19, odhalili hrozný jav

Blokovanie krvného obehu

Výskumníci pri pozorovaní mozgov pacientov, ktorí podľahli covidu, zistili, že vírus SARS CoV-2 im tieto bunky zničil. "Krv prúdi do oblastí mozgu a molekuly krvného obehu neboli viditeľné," uviedol spoluautor štúdie Vincent Prévot. V druhom štádiu, keď boli endotelové bunky už úplne mŕtve, vzniká akási "nádoba duchov", cez ktorú už nepreteká krv. Malé oblasti mozgu sú zbavené kyslíka a glukózy a následne trpia. Zvyšuje sa tým riziko mikrohemorágie, ktorá poukazuje na znížený prietok krvi, čo môže mať vážne následky a viesť k rýchlej smrti.

Poškodenie je potenciálne reverzibilné

Tieto odhalenia sú znepokojujúce a nastoľujú otázku, či ľudia, ktorí sa nakazili novým koronavírusom, môžu očakávať problémy s mozgom. V prvom rade treba zdôrazniť, že prípady, u ktorých sa vyskytla takáto anomália, boli zriedkavé a poškodenie mozgu bolo potenciálne reverzibilné, čiže schopné spätného procesu. "Videli sme, že u škrečkov, u ktorých sa vyvinú veľmi malé formy COVID-19, je tento jav odvrátiteľný, takže môžeme dúfať, že to bude platiť aj pre ľudí," povedal Prévot. Po druhé, je ťažké zistiť, či sú mozgové bunky špecificky poškodené po nakazení novým koronavírusom. Výskum naznačuje, že to môže byť prípad pacientov, u ktorých sa vyvinula ťažká forma ochorenia. U ľudí, ktorí mali ľahký priebeh, je to možno iné, ale nemusí to tak byť. Aby to vedci zistili, museli by počas týždňa každých desať minút odoberať vzorky krvi a zmerať prítomnosť, resp. neprítomnosť vírusu. 

Znepokojujúce zistenie: COVID-19 dokáže
Zdroj: Getty Images

Z dlhodobého hľadiska zároveň vzniká otázka, či môžu takéto komplikácie natrvalo poškodiť mozog alebo ovplyvniť jeho starnutie. Príkladom môže byť španielska chrípka. Pacienti, ktorí prekonali toto ochorenie, mali v staršom veku väčšiu pravdepodobnosť vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako napríklad Parkinsonovej choroby.


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/gab

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články