BAIA MARE - Kyanid, ktorý pred dvadsiatimi rokmi, 30. januára 2000, unikol z bane na zlato Aurul v severorumunskom Baia Mare, spôsobil jednu z najväčších ekologických katastrof v Európe. Z odkaliska uniklo celkovo približne 100-tisíc metrov štvorcových odpadovej vody kontaminovanej kyanidom (asi sto ton kyanidu). Zamorenie postihlo Rumunsko, Maďarsko, Srbsko a čiastočne aj Ukrajinu. Znečistená bola rieka Someš, ktorá následne zamorila maďarskú rieku Tisa a z tej sa jed dostal do Dunaja. Kyanid v riekach zničil väčšinu fauny a flóry. Do povodia unikli taktiež tony vysoko toxických ťažkých kovov.
V Tise, ktorá je vyhláseným rybárskym revírom, uhynulo v dôsledku katastrofy viac než 80 percent rýb. O prácu vtedy prišlo zhruba 15 000 maďarských rybárov. V Maďarsku jedovaté látky kontaminovali pitnú vodu pre dva a pol milióna ľudí, v srbskej časti Tisy bolo zničených tiež 80 percent podvodného života. Kyanidom otrávené rieky spôsobili vážny problém aj poľnohospodárom, ktorí vodu z riek využívajú na zavlažovanie polí.
To sú len zlomky vplyvu havárie, ktorú odborníci označili za najväčšiu ekologickú katastrofu v Európe od výbuchu jadrového reaktoru v Černobyle v roku 1986. Podľa maďarských expertov dosiahla koncentrácia kyanidu v mieste nehody 7800 miligramov na liter, prípustný limit je 0,1 miligramu na liter. K rovnakému záveru dospelo tiež rumunské ministerstvo životného prostredia.
Baňu prevádzkovala rumunská spoločnosť Aurul, ktorej 50 percent vlastnila austrálska spoločnosť Esmeralda Exploration. Kyanidový roztok firma využívala na oddelenie zlata od horniny. Rumunská aj austrálska strana spočiatku popierali svoju vinu na nešťastí a dokonca vylučovali, že úhyn rýb spôsobil kyanid. Ozývali sa hlasy, že za to možno mohlo extrémne počasie. Vtedajší rumunský minister zahraničia Petre Roman napríklad tvrdil, že nádrž praskla po tom, čo sa následkom nezvyčajne prudkého oteplenia roztopilo veľké množstvo snehu a navyše vytrvalo pršalo.
Na strane Maďarska i Srbska postoj Rumunska vyvolal veľké protesty. "Tisu zabili. Ani baktérie neprežili. Je to skutočná katastrofa," vyhlásil vtedy srbský minister pre životné prostredie Branislav Blažič. "Keby sme niečo také dopustili my (Srbi), určite by sme sa stali terčom bombardovania," poznamenal Blažič v narážke na letecké útoky NATO na Juhosláviu v roku 1999 kvôli konfliktu vo vtedajšej juhosrbskej provincii Kosovo.
Ťažba v bani bola napriek protestom v Budapešti po pomerne krátkom čase obnovená. V decembri 2001 začal v Budapešti dlhoočakávaný súdny spor, v ktorom Maďarsko požadovalo od Aurulu náhradu škôd vo výške 28,5 miliardy forintov (cca 84 miliónov eur). Firma dokonca odmietla mimosúdne vyrovnanie a v roku 2006 súd rozhodol, že za katastrofu je zodpovedná spoločnosť Transgodl, nástupca Aurulu. Transgold ale nakoniec tiež skončil v konkurze. Austrálsky koncern Esmeralda sa v obave pred maďarskými nárokmi dal už krátko po žalobe vyhlásiť za nesolventný a šiel tiež do konkurzu.
Katastrofa prenikla až do sveta populárnej hudby; v piesni Donaukinder (Deti Dunaja) o nej spieva nemecká skupina Rammstein. Baia Mare (voľne preložené ako veľká baňa) leží na severe Rumunska asi 70 kilometrov od maďarských hraníc. Je hlavným mestom župy Maramureš, žije v ňom vyše 120 000 obyvateľov.
