Piatok, 30. september 2022. Meniny má Jarolím, zajtra Arnold.

Panovník, ktorý skončil na popravisku: Málo známa tragická smrť mladého Habsburga

Panovník okolo roku 1865Galéria fotiek (3)
Panovník okolo roku 1865
Zdroj: wikipedia/François Aubert/Private collection of Talamantes N° 6771

MEXIKO/PRAHA - Mladší brat rakúskeho cisára Františka Jozefa I. vstúpil do dejín ako jeden z mála panovníkov, ktorí skončili na popravisku. Život Maximiliana Habsburského, ktorého francúzske imperiálne záujmy dosadili na cisársky trón vo vzdialenom Mexiku, ukončila 19. júna 1867 v meste Santiago de Querétaro popravčia čata. Habsburg, ktorý sa od mladosti zaujímal o prírodné vedy a za morom sa snažil vymaniť z bratovho tieňa, mal iba 34 rokov.


Neblahý osud rodu, ktorý vládol Rusku vyše 300 rokov

Do Mexika sa Maximilian vypravil o tri roky skôr na palube svojej obľúbenej rakúskej fregaty Novara, už prvé chladné prijatie ale cisára sklamalo. K mexickému dobrodružstvu ho totiž po určitom váhaní zlákala ponuka tamojších konzervatívnych kruhov a francúzskeho cisára Napoleona III. Ten chcel stredoamerickú krajinu týmto spôsobom prinútiť k plateniu dlhov. A závislosť na podpore francúzskych vojakov, z ktorej sa nevymanili, rozhodne Maximilianovu popularitu nezvyšovala.

Po konci občianskej vojny medzi Severom a Juhom sa navyše o situáciu u svojho južného suseda začali viac zaujímať USA, ktoré v súlade s Monroeovou doktrínou odmietali zasahovanie európskych mocností na americkom kontinente. Na nátlak Washingtonu tak Napoleon III. začiatkom roka 1866 rozhodol o postupnom stiahnutí francúzskych síl. Poslední vojaci, ktorí sa mu navyše hodili doma kvôli rastúcemu napätiu medzi Francúzskom a Pruskom, opustili prístav Veracruz 11. marca 1867.

Panovník, ktorý skončil na
Galéria fotiek (3)
Zdroj: wikipedia/François Aubert/Private collection of Talamantes N° 6771

Cisár Maximilian tak závisel už len na podpore svojich mexických stúpencov, ktorí však v bojoch so silami stojacimi za zvrhnutým republikánskym prezidentom Benitom Juárezom ťahali za kratší koniec povrazu. Habsburgovu obľubu medzi ľudom - a tiež bojové nadšenie jeho protivníkov - výrazne ovplyvnil aj takzvaný Čierny zákon z októbra 1865, v ktorom cisár rozkázal bez súdu popraviť každého ozbrojeného stúpenca Juáreza. Podľa dekrétu bolo zabitých niečo medzi desiatimi a dvadsiatimi tisíckami vojakov.

Maximilian, ktorý si o necelú dekádu skôr ako vicekráľ Lombardsko-benátskeho panstva (vládol tam medzi rokmi 1857 a 1859) vyslúžil povesť liberála a stúpenca pokroku, si ale krvavým rozkazom spečatil vlastný osud. Keď boli zvyšky jeho vojska, ktoré sa bránili v stredomexickom Santiagu de Querétaro, porazené a cisár 15. mája 1867 zajatý, nerozpakovali sa republikáni poslať Maximiliana na smrť. A na ich rozhodnutí nezmenil nič ani nátlak či prosby európskych štátov i verejnosti.

Spolu s dvoma vernými generálmi Mejióm a Miramónom priviedli Maximiliana 19. júna na miesto exekúcie a hodinu pred poludním ukončila salva z pušiek jeho život. "Nech žije Mexiko, nech žije nezávislosť," boli vraj posledné slová cisára, ktorý predtým obdaroval svojich katov zlatými mincami s prosbou, aby nemierili na hlavu. Poprava okrem iného inšpirovala francúzskeho impresionistu Édouarda Maneta k vytvoreniu série pôsobivých obrazov, ktorá je variáciou na slávne Goyovo dielo Popravy 3. mája 1808.

Panovník, ktorý skončil na
Galéria fotiek (3)
Zdroj: wikipedia/François Aubert/Private collection of Talamantes N° 6771

Poprava cisára sa ale odrazila aj medzi prostými Mexičanmi, napríklad pohľadnice so snímkou ​​jeho prestrielanej košele sa ešte niekoľko rokov objavovali na domácich oltároch. Medzi Maximilianovými stúpencami ako relikvie, medzi odporcami ako dôkaz spravodlivej odplaty. Cisárovo nabalzamované telo bolo najprv vystavené v mexickej metropole a až v novembri 1867 ho mohol rakúsky admirál von Tegetthoff previezť do Viedne, kde ho v januári 1868 uložili do Kapucínskej krypty medzi ostatných Habsburgovcov.

Až niekoľko rokov po Maxmilianovom pohrebe sa z Mexika vrátila zbierka vzácnych predmetov, spojovaná s jeho menom, ktorú dal dohromady lekárnik František Kaska, pôvodom z Horažďovíc. Ten ju po svojej smrti odkázal dnešnému Národnému múzeu. Česká stopa v cisárovom príbehu je ale hlbšia, Maximiliana totiž za more sprevádzali z jeho vlasti dobrovoľníci, z ktorých mnohí pochádzali z českých krajín. Medzi vojakmi nechýbali ani muzikanti, ktorí pomohli položiť základy súčasnej mexickej dychovky.

Maximilianova manželka, belgická princezná Charlota, s ktorou sa oženil v roku 1857, prežila muža o celých 60 rokov. Potom, čo svojmu manželovi vyhovorila myšlienky na rezignáciu, v júli 1866 odplávala do Európy zháňať pomoc. Po dlhom snažení sa stretla aj s Napoleonom III., ktorý za dobrodružstvom v Mexiku stál, ten sa ale k svojim niekdajším sľubom nepriznal. Neúspech a Maxmilianova smrť niekdajšiu cisárovnú vážne poznačili a vypukla u nej duševná choroba. Zomrela v januári 1927 v Bruseli.

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články