Utorok, 30. november 2021. Meniny má Ondrej, Andrej, zajtra Edmund.

ROZHOVOR Posledný najvýznamnejší panovník: Slovákom vládol dlhšie ako komunisti, vojne nezabránil

František Jozef I.
František Jozef I.
Zdroj: SITA, repro foto YouTube, TASR
21.11.2016 21:50

BRATISLAVA - Presne pred sto rokmi zomrel cisár Rakúsko-Uhorska František Jozef I. Jeho dlhá 67-ročná panovnícka éra zažila mnoho politických turbulencií. V rozhovore pre Topky hovorí historik Roman Holec o tom, aký mal vzťah k Slovákom, kto zo Slovákov sa k nemu dostal najbližšie, aký mal vzťah s manželkou Sissy a aké najväčšie mýty okolo cisára panujú.


Dnes je sté výročie od úmrtia cisára Františka Jozefa I. Cisár bol na tróne najdlhšie slúžiacim Habsburgom a stal sa ikonou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ako by ste charakterizoval jeho šesťdesiatosemročnú vládu?

Vláda Františka Jozefa bola príliš dlhá, aby sa dala charakterizovať jednou vetou. Treba ju rozdeliť na niekoľko časových úsekov. Ak na začiatku sa pokúsil o obnovenie absolutizmu so zachovaním všetkých výdobytkov revolúcie 1848/9, ktorá stála na konci stavovského feudalizmu, tak neskôr revidoval mnohé svoje zásady vštepené mu ešte za mladi všemocným kancelárom Klemensom Metternichom.

Panovník sa naučil žiť s ústavou, parlamentmi, vládami, politickými stranami, dokázal si rozdeliť moc v ríši s Maďarmi a vedel koexistovať so socializmom, liberalizmom, politickým katolicizmom, antisemitizmom, agrarizmom a ďalšími –izmami. To nebola jeho politická pružnosť, ale životná nevyhnutnosť. Tak sa mu ako panovníkovi zakotvenom mentálne vyslovene v 19. storočí podarilo ríšu úspešne doviesť do 20. storočia.

Ako by ste ho charakterizoval? Bol ľavičiar alebo pravičiar? Liberál alebo konzervatívec?

Ako človek zakotvený v 19. storočí a poznačený stavovským myslením, dynastickými zásadami a historickými princípmi bol pochopiteľne konzervatívcom v pravom zmysle slova. Nie však politickým konzervatívcom, ako ich poznáme dnes, ale konzervatívcom stavovsko-aristokratickým, teda staršieho typu. Jeho istá flexibilita bola vedená skôr „pudom sebazáchovy“, menej pragmatizmom a už vôbec nie osobným presvedčením.

František Jozef v mladosti
ROZHOVOR Posledný najvýznamnejší panovník:
Zdroj: SITA, repro foto YouTube, TASR

Aké boli jeho osobnostné črty a ako sa správal v súkromí?

Bol neprístupný a chladný, to vnímal ako panovnícky nadhľad a silu. Neveľmi rozumel žartom a smial sa len zriedkakedy. Zato v súkromí a medzi vnúčatami sa dokázal znížiť na ich úroveň a pekne sa s nimi pohrať.

Aký bol jeho vzťah k Slovákom a Slovensku?

Slovensko ako pojem nepoznal, lebo nebolo nijako historicky zakotvené. Poznal Slovákov a vnímal ich ako lojálnych a pracovitých ľudí, na ktorých sa mohol vždy spoľahnúť. Tým jeho vzťah k nim aj končil.

Chodil na Slovensko často?

Na poľovačky preferoval iné hory, ale vzhľadom na vďačný a členitý terén, organizoval často na dnešnom území Slovenska armádne manévre. Niekoľkokrát navštívil Košice, dvakrát ešte na začiatku svojej vlády prešiel naprieč slovenským územím, ale najviac navštevoval vtedajší Prešporok (dnešnú Bratislavu). Do mesta mal z Viedne blízko, neraz ním prechádzal na ceste do Budapešti, neraz prišiel neoficiálne a len na otočku. Najznámejšie sú návštevy spojené s otvorením mosta cez Dunaj a s odhalením jazdeckej sochy Márie Terézie.

Habsburgovci mali majetky na Záhorí v okolí Holíča, to boli cisárske majetky. Príslušníci iných línií rodu vlastnili Grassalkovičov palác v Prešporku, panstvo v Topoľčiankach a pri Vígľaši.

Mal po svojom boku, resp. na svojom dvore, nejakých radcov zo Slovenska?

Na dvore sa neuplatnili žiadni Slováci, keďže tam pôsobili len príslušníci najvyššej aristokracie, ktorí museli spĺňať prísne podmienky vo vzťahu k svojmu pôvodu. Medzi služobníctvom však Slovákov nájdeme, najznámejším bol Slovák z Banskej Bystrice Anton Szmolen, ktorý sa ako lokaj dostal do tesnej blízkosti cisára a jeho rodiny.

VIDEO Františka Jozefa

Ako na neho spomínali?

Szmolena charakterizovala hrdosť nad dosiahnutým postavením a neochvejná celoživotná lojalita a oddanosť. Bránil pamiatku cisára a nedal na neho vo svojich pamätiach dopustiť. Takýto postoj charakterizoval väčšinu služobníctva, lebo sociálne benefity na dvore mali nadštandardný charakter a cisár sa o „svojich“ ľudí celoživotne – a priam otcovsky – staral.

Asi každý pozná cisárovnú Sissi, Alžbetu Bavorskú – aký bol ich vzťah?

František Jozef svoju manželku bezhranične miloval. Vo vzťahu k nej najviac prejavoval obyčajné ľudské city. Ona však mala k životu na dvore vážne výhrady a ani manželský život ju neuspokojoval. Fyzický vzťah a rodenie detí ju odpudzovalo, viac jej záležalo na štíhlej línii a zdravej životospráve. Systematicky utekala pred Viedňou i manželom, ktorého jej bolo niekedy úprimne ľúto a preto mu veľkoryso radšej dohodila či tolerovala „náhradné“ partnerky.

Portrét Sissi
ROZHOVOR Posledný najvýznamnejší panovník:
Zdroj: SITA, repro foto YouTube, TASR

Aké najčastejšie mýty okolo Františka Jozefa panujú?

Napríklad, že bol hlúpy. On však bol len obmedzený na vykonávanie istých činností, nemal ani kultúrne, ani žiadne intelektuálne potreby.

Že všetko ľudské mu bolo cudzie. On však miloval svoju ženu, potreboval vo svojej samote ďalšie ženy, ktoré mu poskytli nielen náručie plné lásky, ale i normálne klebety, nezáväzné rozhovory, pohodu spojenú s domácim koláčom a kávou s mliekom.

Že posledné roky už nevnímal chod sveta a udalostí a nebol preto zodpovedný za vznik vojny, do ktorej ho vtlačili iní. František Jozef si však do posledných chvíľ uvedomoval, čo robí, ovplyvňoval politické udalosti a bol si vedomý všetkých rizík, ktoré ale zásadne podcenil.

Monarchia vydržala po jeho smrti už iba dva roky. Po prvej svetovej vojne sa rozpadla. Mohlo Rakúsko-Uhorsko prežiť prvú svetovú vojnu?

Vojnu mohlo len ťažko prežiť, prežiť však ešte mohlo bez vojny. Vstup do vojny bol osudnou chybou. Rozvážnou reformnou politikou sa v priaznivej geopolitickej situácii monarchia mohla ešte nejaké to desaťročie udržať pri živote.

Roman Holec (57)

ROZHOVOR Posledný najvýznamnejší panovník:
Zdroj: SITA

Roman Holec je historik pôsobiaci na katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa Habsburskou monarchiou, Rakúsko-Uhorskom, Slovenskými politickými a sociálnymi dejinami v rokoch 1848-1918. Je autorom niekoľkých kníh ako napríklad Poslední Habsburgovci a Slovensko, V službách cisára Františka Jozefa.


Galéria

František Jozef I. František Jozef v mladosti Portrét Sissi

Nástroje k článku



ZDROJ: TMZ
FOTO: SITA, repro foto YouTube, TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články