MOHENDŽODÁRO - Mesto malo vodovody, veľké bazény, používali sa splachovacie záchody, bola tu dokonalá kanalizácia - to všetko už desaťročia odkrývajú archeológovia v Mohendžodáro na juhu Pakistanu, v jednom najstarších miest sveta. Všetko sa snažia uchovať, ochrániť a najmä ukázať svetu túto fascinujúcu starovekú civilizáciu.
Okolo rieky Indus rozkvitala pred 4500 rokmi (zhruba v rokoch 2600 až 1900 pred naším letopočtom) civilizácia, ktorá zatienila Egypt či Mezopotámiu nielen rozlohou a počtom obyvateľov, ale aj technologickými vymoženosťami. Napríklad múry Mohendžodáro z pálených tehál stoja dodnes, čo je neuveriteľné. Zvyšok sveta čakal na vymoženosti porovnateľné s ulicami a domami tejto harappskej kultúry v povodí Indusu až do čias antického Ríma. Pre svoju mimoradnu historickú hodnotu bola celá oblasť v roku 1980 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Podľa odborníkov je práve tu v Mohedžodáru ukrytý kľúč k poznaniu tejto staroindickej civilizácie doby bronzovej, ktorá bola plná života tritisíc rokov pred začiatkom kresťanstva. A ktorá ale nevysvetliteľne okolo roku 1900 pred naším letopočtom zanikla. Experti však jedným dychom upozorňujú, že ak zlyhajú snahy o záchranu tejto už časom a ľudským konaním nahlodané pamiatky, môže sa toto mesto opäť stať mestom zabudnutým.
"Všetci poznajú starovekú egyptskú civilizáciu, nikto ale nič nevie o Mohendžodáro. To by sa malo zmeniť," hovorí nemecký vedec Michael Jansen, ktorý pôsobí na tomto vyprahnutom mieste v provincii Sindh už desaťročia. Jansen tu vedie združenie, ktoré chce Mohendžodárov propagovať, ale zároveň ho aj chrániť pred rôznymi druhmi ohrozenia. Niekto sa bojí najmä nepriateľstva zo strany islamistov v krajine, ktorá je často sužovaná extrémistickým násilím a kde bývajú pamiatky na dobu pred islamom niekedy terčom útokov.
Archeológovia jasajú a chystajú výpravu: Školák objavil v džungli dávno stratené mesto Mayov
Záchrana tohto miesta je ale komplikovaná úloha; problémom je soľ, vlhko, dážď či vysoké teploty. V lete tu býva až 70 stupňov Celzia. Najhoršie je však správanie ľudí. Napríklad v roku 2014, kedy sa mala konať oslava tohto jedinečného miesta, sa neváhala miestna polícia usadiť v mieste hlavnej budhistickej stúpy v centre bývalého mesta. A veľa ľudí sa tam pokúšalo vyliezť pomocou rebríkov, boli odtiaľ vystreľované ohňostroje a petardy, ktoré to tam poškodili.
Pre lepšie zoznámenie sa s civilizáciou Mohendžodárov najíma Jansenovo združenie Priatelia Mohendžodáro Pakistancov z diaspóry, s ktorými organizuje konferencie a debaty. Vládny konzultant pre túto otázku, doktor Kalím Lašárí, sa zase pokúsi zhromaždiť rôzne artefakty s vtedajším písmom, ktoré nebolo doteraz nelúpané. V drvivej väčšine sa písmo vyskytuje na malých doštičkách používaných zrejme ako pečate. Najväčšou prekážkou je ale podľa Lašárího zlá povesť Pakistanu, ktorý je spájaný s extrémizmom, korupciou a malou bezpečnosťou. Turisti zo zahraničia majú strach sem jazdiť obzvlášť kvôli malej bezpečnosti.
Mohendžodárov bolo srdcom civilizácie okolo rieky Indus, ktorú udajne tvorilo až päť miliónov ľudí. Na mieste boli nájdené pečate z pálenej hliny či kovu, vzácna keramika, korále z ónyxu, jaspisu, tyrkysu a zlata, krásne náhrdelníky aj hračky. Našlo sa tu i mnoho cenností z iných častí sveta, čo svedčí o zahraničnom obchode tejto civilizácie. Obchodné cesty viedli po súši cez iránsku náhornú plošinu do centrálnej Ázie a cez more do Mezopotámie či Ománu. Staroindickí kupci sa plavili na veľkých rákosových člnoch s bavlnenými plachtami. Podľa jednej teórie svedčia nálezy o rovnostárskej povahe civilizácie. "V Mezopotámii vedú všetky ulice k palácu veľmoža, zatiaľ čo tu rovné a priame ulice vedú jedna do druhej," vysvetlil profesor antropológie z Wisconsinskej univerzity Jonathan Mark Kenoyer.
Podľa ďalších názorov neboli zásadné pre harappskú civilizáciu paláce či chrámy, ale voda. Svedčia o tom vodovody, bazény, kanalizácie a splachovacie záchody. Stále ale zostáva množstvo záhad. Nepodarilo sa vylúštiť písmo, nevie sa ani to, ako rečou hovorili. Rovnako je to aj s náboženstvom a spoločenskom usporiadaní či vzťahoch mnohých sídiel rozprestretých na veľkom území. A koniec civilizácie okolo roku 1900 pred naším letopočtom tiež halí tajomstvo. Zanikla v dôsledku sucha, záplav, spoločenských otrasov alebo zemetrasenia? Alebo bol príčinou konca príchod Árjov zo severu?
Jednou z možností, ako zachovať pamiatky a ďalej bádať v tajomstve minulosti, je ponechať časti mesta neodkryté, a tak ich vlastne chrániť pred rozpadom. Niektorí odborníci išli dokonca tak ďaleko, že navrhli zasypať znovu celé Mohendžodáro.
