PRAHA - Počas prvej svetovej vojny prišlo pred sto rokmi, 25.- 26. apríla 1917, v moravskom Prostějove k hladovým búrkam. Neskúsené vojenské jednotky povolané z Olomouca nezvládli situáciu a začali strieľať do davu. Počas streľby zomrelo 23 ľudí a ďalších zhruba osemdesiat bolo zranených. Na pamiatku udalosti bol po vojne postavený Pomník padlých hrdinov a celé námestie bolo premenované na námestie Padlých hrdinov.
Rozsiahla vlna hladových manifestácií a demonštrácií v Čechách a na Morave v rokoch 1917-1918 vznikla kvôli ťažkej zásobovacej situácii v čase vojny. V priebehu roka 1915 boli zavedené potravinové lístky a prídelový systém na početné druhy tovaru. Kvôli rýchlemu rastu cien stále viac tovaru na trhu chýbalo. Krajne kritická situácia nastala v zime 1916-1917, kedy prišlo k prvým spontánnym prejavom demonštratívneho odporu. Okrem Prostějova sa demonštrovalo aj v Prahe, Brne a Ostrave a na mnohých iných miestach. Aj pri týchto protestoch prišli viacerí ľudia o život alebo sa zranili.
Približne 11-tisíc robotníčok a robotníkov z prostějovských odevných firiem sa vzbúrilo kvôli obavám z nedostatku jedla. Demonštráciu však ukončila streľba, vo väzení skončilo vyše sto účastníkov protestu.
Jeden z najväčších míľnikov v dejinách Československa: Písali o ňom svetové denníky
"Pravými faktormi, ktoré zapríčinili organizovanie demonštrácií, boli fámy o zlej budúcnosti a davová psychóza. Faktom je, že deň pred streľbou vyšli ľudia do ulíc a vytĺkali okná niekoľkých budov, napríklad okresného hajtmanstva a Národného domu. Keď sa ľudia zhromaždili a nasledujúci deň, teda 26. apríla, okresný hajtman Wierer povolal vojenskú posilu z Olomouca. Keď sa ale demonštrácia po výzvach nerozpustila, dal veliteľ Zapletal rozkaz k paľbe," povedal o priebehu udalostí Václav Horák z prostějovského múzea. Podnetom k samotným protestom mal byť údajný plán odobratia poukazov na mestské zásoby potravín.
