Vedci prišli so zaujímavými výsledkami: TOTO obdobie je pre nás najdôležitejšie | Topky.sk

Utorok, 15. október 2019. Meniny má Terézia, zajtra Vladimíra.

Vedci prišli so zaujímavými výsledkami: TOTO obdobie je pre nás najdôležitejšie

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock
14.08.2016 10:00

RÍM - Obdobie, z ktorého si nič nepamätáme, je v skutočnosti pre kapacitu našej pamäte rozhodujúce. Práve vtedy sa mozog cvičí vďaka rozprávaniu, riekankám, ilustráciám a stále novým miestam a tváram. Všetko je takmer hotové už v čase, keď dieťa začína navštevovať materskú školu. Prvá fáza života je totiž kľúčová pre rast mozgu, ktorý čoskoro po narodení kladie jeden stavebný kameň na druhý. A robí to tým rýchlejšie, čím viac stimulov získava a čím viac nových skúseností prežíva, píše taliansky denník La Repubblica.


V dvoch až troch rokoch už kognitívny vývoj dieťaťa nadobúda svoje počiatočné fázy. "Kritické okienko" pre vývoj pamäti sa pozvoľna redukuje už v tomto ranom veku, uvádza sa v štúdii amerických a talianskych vedcov publikovanej na stránkach časopisu Nature Neuroscience.

"To, čo sme objavili, ukazuje, že mozog detí potrebuje byť aktivovaný a stimulovaný ešte v období pred materskou školou. Inak nervový systém nemusí plne rozvíjať svoje funkcie pamäti a učenia," uvádza koordinátorka výskumu Cristina Alberiniová z Center for Neural Science pri Newyorskej univerzite. Ilustrované knižky, rozprávanie, riekanky, ale žiadna televízia, sú tým materiálom, ktorý potrebuje mladučká myseľ, ktorá sa prudko rozvíja.

Paradoxné na tomto objave je to, že tá fáza, kedy sa detský mozog učí pamätať si, je práve tou, z ktorej si vôbec nič nepamätáme. Až do dvoch až štyroch rokov totiž dieťa prežije udalosti a hneď ich zabudne. Je tomu tak u ľudí, ale aj u ďalších živočíšnych druhov. Tento jav je známy ako detská amnézia a je vysvetľovaný najrôznejšími spôsobmi.

Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock

Neschopnosť vytvárať si trvalé spomienky môže byť spôsobená nezrelosťou hipokampie, kľúčovej oblasti mozgu vytvárajúcej dlhotrvajúce spomienky. Alebo môže byť tiež výsledkom búrlivého formovania nových neurónov a spojov, a tento proces môže ovplyvňovať utváranie spomienok.

Ďalšia hypotéza, ktorú talianskoamerický tím vedcov uvádza, predpokladá, že spomienky z detstva nie sú zabudnuté, ale jednoducho ich nedokážeme "vyloviť". Ich vplyv na budúcu psychickú rovnováhu je však zrejme veľký. Ak však použijeme správny kľúč, je možné nájsť aspoň stopy po týchto spomienkach. "Ak je spomienka na nejakú skúsenosť oživená, potom sa táto spomienka v prípade špecifickej udalosti vracia," uvádzajú autori štúdie.

Vedci pri svojom pokuse študovali laboratórne myši 17 dní, čo sa rovná trom rokom u dieťaťa. Pomocou série testov preukázali, že v tomto veku funguje hipokampus už v plnom rytme. Preukázali tiež, že budúca kapacita utvárania stabilných a trvalých spomienok bola zvýšená u myší, ktoré vyrastali za mnohých stimulov. Tak sa to deje u vizuálnej funkcie, ktorá zostáva obmedzená, pokiaľ nie je využívaná v kritickom období prvých mesiacov života, ale aj u schopnosti učiť sa jazyky, ktorá je zvlášť vyvinutá v období prvých rokov života. Taktiež schopnosť pamätať si má svoj zlatý vek od narodenia do dvoch až štyroch rokov veku dieťaťa.

"Mozog sa v prvej fáze života bez ohľadu na to, že nedokáže efektívne utvárať dlhodobé spomienky, učí, ako to má robiť. Aby sme boli úspešní, potrebujeme byť stimulovaní prostredníctvom učenia, tak, že sa neustále cvičíme. Bez toho je v budúcnosti naša schopnosť učiť sa obmedzená, "uvádza Cristina Alberiniová.


Galéria

Ilustračné foto Ilustračné foto

Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK
FOTO: thinkstockphotos.com

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články