ILCÍT - Deti, preháňajúce sa na koňoch po nekonečných mongolských stepiach, snívajú o sláve v krajine, kde je jazdectvo historickou záľubou. Sny týchto často sotva sedemročných detí sa však môžu rýchlo zmeniť v čiernu moru, píše agentúra AFP. Títo malí džokeji sú ohrození zraneniami, ktorá často vedú k ochrnutiu, a sú vystavení zlému zaobchádzaniu zo strany svojich trénerov.
Jedenásťročný Cendsürengín Budgarav si pri škaredom páde zlomil stehennú kosť, a to bol koniec jeho krátkej kariéry. Jeho inštruktori ho odmietli odviezť do nemocnice a povedali mu, nech je v pokoji. Do rany sa dostala infekcia a chlapček bol operovaný, avšak až po roku. Budgarav, ktorý má dnes sedemnásť rokov, je čiastočne pripútaný na lôžko a čaká ho ďalšia operácia. Ak bude úspešná, bude môcť chodiť o barlách.
"Som taký smutný, že som toho dňa spadol. Kiež by som bol na toho koňa nikdy nenasadol!" hovorí v slzách na svojom nemocničnom lôžku. Stále je však pyšný na medaily, ktoré získal, hoci má aj niektoré horké spomienky, napríklad na to, ako jeho bývalý tréner zhasínal cigarety o jeho čelo.
Po stáročia sú konské preteky v Mongolsku inštitúciou. Obratnosť v jazde na koni umožnila Čingischánovým vojskám dobyť veľké územia euroázijského kontinentu. Pri moderných závodoch sú kone vystavené ťažkej skúške, a preto sa dáva prednosť detským džokejom, ktorí sú ľahší.
V Mongolsku sa usporadúva ročne okolo 600 pretekov a v poslednom čase ich obľuba rastie. Podľa vládnej agentúry na ochranu detí je dnes v Mongolsku registrovaných medzi profesionálnymi jazdcami viac ako 11.000 detí. Približne 150 z nich sa v metropole Ulánbátare zúčastnilo osláv najväčšieho mongolského sviatku Nádam.
Budgaravova matka, ktorá je bez práce a hendikepovaná, sa sama stará o rodinu prežívajúcu vďaka sociálnej podpore a dedkovmu dôchodku. Aby mohli zaplatiť Budgaravovo liečenie, stal sa jeho mladší brat Möncherdene takisto jazdcom. Zarába v prepočte 67 eur mesačne. Jeho medaily sú vystavené na koberci pokrývajúcom vnútro rodinnej jurty.
V roku 2013 však aj jeho postihlo nešťastie: spadol z koňa, keď sa zviera pošmyklo na zľadovatenej zemi. Odvtedy trpí štrnásťročný mladík urputnými bolesťami hlavy a výpadkami pamäte, takže má problémy v škole. "Veľa ma bolí hlava a v škole všetko rýchlo zabudnem," hovorí Möncherdene.
Podľa správy UNICEF (Detský fond OSN) z roku 2014 bolo v Mongolsku v roku 2012 hospitalizovaných 326 detských jazdcov. Väčšinou išlo o zranenie hlavy a zlomeniny. Z 529 mladých jazdcov ich päť percent priznalo, že ich inštruktori bili.
Niektorí chlapci, ktorí sa chcú stať džokejmi, opúšťajú rodinu aj školu v nízkom veku, už napríklad v siedmich rokoch, aby sa odovzdali do starostlivosti trénerov, ktorí sú tiež poverení ich vzdelávaním. Tieto deti sa však len zriedka môžu sťažovať na zlé zaobchádzanie. Tréneri si vyberajú chlapcov z chudobných rodín, u ktorých predpokladajú, že nebudú robiť rozruch v prípade poranenia, uvádza nemenovaný zdroj z Mongolského národného výboru pre ľudské práva.
Mongolsko má tento rok prijať nové zákony na ochranu detí, ktoré budú najmä zakazovať nebezpečné zimné preteky a stanovuje sankcie proti trénerom v prípade zranenia. Ochrancovia práv detí však pochybujú o jeho aplikácii a kritizujú spojenie medzi jazdeckými závodmi a politikmi.
Premiér Čimid Sajchanbileg vo februári schválil závod, kde z koňa spadlo 16 detí, z ktorých dve si zlomili nohu, uvádza Mongolský národný výbor pre ľudské práva.
