LONDÝN - Každoročne sa pokúša doraziť k brehom Európy tisíce utečencov z Afriky a Blízkeho východu, mnohí z nich tak robia počas nebezpečnej plavby cez Stredozemné more. Viac ako 1800 migrantov už tento rok pri tom prišlo o život, čo je 20-krát viac, než za rovnaké obdobie vlani. BBC priniesla príbehy štyroch rodín a jednotlivcov, ktorí sa na túto dlho cestu vydali. Rozprávajú, prečo opustili svoje domovy a v akú dúfajú budúcnosť v Európe.
STAF MUSTAPHA, 34 ROKOV, Z GHANY DO MACEDÓNSKA
Dĺžka cesty: asi 7000 kilometrov
Trvanie cesty: 20 mesiacov
Trasa: Ghana - Burkina Faso - Niger - Líbya - Turecko - Grécko - Macedónsko
Staf a ďalšia skupinka Ghančanov, ktorých stretol na ceste, strávili dlhé mesiace putovaním, aby sa dostali do Európy. Ich cesta sa začala v roku 2013 a niekoľko z nich neprežilo kruté podmienky, ktoré panujú v púšti v Nigeri a Čade. Keď sa zásoby jedla a vody niekoho zo skupiny začali míňať stenčovať, iní sa s ním príliš nechceli deliť, pretože sa báli o svoje vlastné prežitie. To ale znamenalo, že ste videli, ako vaši priatelia umierajú. "Nemohol som nič robiť. Keby som sa ich pokúsil zachrániť, sám by som sa ocitol v nebezpečenstve a zomrel by som. Tak to jednoducho bolo. Väčšina našich priateľov zomrela v púšti," povedal Mustapha.
Staf a jeho kamarát Ali uviedli, že po tom, ako dosiahli pobrežia Líbye, sa vydali na malej gumovej lodi spolu s ďalšími asi 50 ľuďmi do Turecka. Ali pašerákom za plavbu zaplatil 700 eur, iní vraj aj viac. Na lodi nebol žiadny navigátor ani kormidelník, migranti boli ponechaní napospas svojmu osudu. "Bolo to tak stresujúce a veľmi nebezpečné. Niektorí Líbyjčania opustili loď pred nami, všetci zomreli," skonštatoval smutne Staf. Iní zase svoj život ukončili dobrovoľne skokom do vody. Povedali, že už nemôžu pokračovať, že už si toho vytrpeli dosť, dodal Ali.
Keď sa dostali do Grécka, Mustapha ešte pokračoval do Macedónska. Teraz sa ale dostal do rúk pašeráckej skupiny, ktorá vraj chce peniaze za to, aby ho pustila. Podmienky, v ktorých žije, sú veľmi zlé, mnoho utečencov prebýva v miestnostiach bez svetla a elektriny.
AHMAD, LATÍFA A ICH TRAJA MALÍ SYNOVIA, ZO SÝRIE DO NEMECKA
Dĺžka cesty: asi 2800 kilometrov
Trvanie cesty: dva mesiace
Trasa: Sýria - Turecko - Grécko - Macedónsko - Srbsko - Maďarsko - Nemecko
Latífa, jej manžel Ahmad a traja synovia Karím (12), Hamzá (7) a Adam (2) utiekli tento rok v apríli zo Sýrie za lepším životom v Európe. Rodina pochádzajúca zo sýrskeho Dará strávila na ceste niekoľko mesiacov. Pohybovali sa aj podzemnými tunelmi a cez Stredozemné more sa dostali na dvoch lodiach, prvá z plavieb pritom skončila nešťastím.
Žena opísala, v akom šoku rodina bola, keď zistila, že loď, ktorá ich má odviezť na grécky ostrov Leros, je len šesť metrov dlhá a z gumy. "Bolo nás 40 ľudí s batožinou. Akonáhle sme nastúpili, vedeli sme, že sa potopí," uviedla Sýrčanka. Ako rodina predpovedala, loď sa dostala pri brehoch Grécka do problémov, takže migranti museli zavolať pobrežnú stráž a žiadať o pomoc. Vyhodili batožinu z lode a skočili do vody, kde strávili asi dve hodiny. Na miesto dorazila grécka a turecká pobrežná stráž. Turecká ale prišla prvá a vrátila utečencov na turecké pobrežie. "To bolo najhoršie, boli sme premočení a bola nám zima. A nemali sme žiadne prikrývky," dodáva Latífa a zadržiava slzy. Rodinu to ale neodradilo, veľmi túžila dostať sa do Európy. Druhý pokus bol už úspešný a oni sa mohli zaregistrovať na gréckych úradoch. Potom sa dostali do Macedónska, Srbska a do Nemecka, kde teraz žijú.
UMM MUTÁSÍMOVÁ A JEJ DCÉRY, ZO SÝRIE DO NEMECKA
Dĺžka cesty: asi 5700 kilometrov
Trvanie cesty: dva roky
Trasa: Sýria - Egypt - Taliansko - Francúzsko - Nemecko
Umm Mutásímová utiekla zo svojho domova kvôli pokračujúcej občianskej vojne. Žila so svojím manželom abú Nimrom (42), jeho druhou ženou, 15 deťmi a manželovou matkou na vidieku blízko Damasku. Keď rodina prišla o svoje živobytie a dom kvôli bojom, starší synovia sa rozhodli utiecť - do Belgicka a do Turecka. Situácia v krajine sa zhoršovala a v júli 2013 sa abú a Umm Mutásímová rozhodli utiecť do egyptskej Alexandrie. Na cestu sa vydali s Nimrovou matkou, šiestimi dcérami a dvoma najmladšími synmi.
V Egypte však nastal boj o prežitie a keď jeden zo starších synov odišiel do Európy a usadil sa v nemeckom Berne, matka ho s dvoma dcérami vo veku 11 a 16 rokov chcela nasledovať. Na Stredozemnom mori strávili tri dni, než sa dostali na taliansky ostrov Lampedusa. "Plavili sme sa v noci, boli tam ženy a deti. Dohodli sme sa s pašerákmi, že na lodi nemôže byť viac ako dvesto ľudí. Keď sme ale nastúpili, počet ľudí bol šokujúci, bolo ich tam viac ako päťsto. Boli sme vydesené, navyše bol vtedy obrovský príliv. Bola to šialená cesta. Nikomu by som to nepriala," dodala Mutásímová.
Abú Nimrat, ktorý zostal v Alexandrii, takmer zošalel od strachu o svoju rodinu. Tri dni zostával na pobreží, kým sa nedozvedel, že sú v poriadku. Teraz dúfa, že bude môcť doraziť za svojou ženou a dcérami, ktoré si chcú vybudovať nový život v Nemecku.
UMAR GASSAMA, 18, Z GAMBIE DO TALIANSKA
Dĺžka cesty: asi 4200 kilometrov
Trvanie cesty: 17 mesiacov
Trasa: Gambia - Senegal - Mali - Burkina Faso - Niger - Líbya - Taliansko
Umar je pôvodom zo Senegalu, študoval ale v Gambii. Teraz sa dostal až do Turína na severe Talianska. Do Líbye odcestoval ešte ako šestnásťročný kvôli práci, pretože ale nemal potrebné dokumenty, bolo pre neho ťažké nájsť si nejaké zamestnanie. Krajina sa stávala čím ďalej tým nebezpečnejšou a on mal problémy aj kvôli svojej farbe pleti. Preto sa tento rok v apríli rozhodol zaplatiť pašerákom, aby sa dostal cez Stredozemné more na Sicíliu. "More bolo desivé a loď preplnená," opísal.
Dva dni po vyplávaní ich zachránilo talianske námorníctvo a dostali sa do hotela zmeneného na provizórne prístrešie, kde boli ďalšie desiatky mladých ľudí z Nigérie, Somálska a Eritrey. Tam im dali oblečenie, jedlo a nejaké peniaze.
Umar sa presťahoval do Turína, kde žije v dome s ostatnými migrantmi, najmä zo Senegalu. Čaká na rozhodnutie úradov ohľadom svojho statusu a medzitým navštevuje hodiny taliančiny. Potom dúfa, že si nájde prácu, aby mohol doma podporovať svoju rodinu. "Naozaj by som chcel pracovať a mať nejaké peniaze, ktoré by som mohol posielať späť, pretože môj otec už nežije. Už som len ja a mám mladších bratov a sestru," uviedol mladík. V budúcnosti sa chce presťahovať do Nemecka či Británie. "Potrebujem ísť niekam, kde si budem môcť prečistiť hlavu," uzavrel.
