Najtemnejšie miesta v pekle sú vyhradené tým, čo v čase morálnej krízy zaujímajú neutrálny postoj.
Takým určite nie je profesor symbolistiky Robert Langdon, hlavný hrdina troch kníh Dana Browna vrátane svetového megahitu Da Vinciho kód. Tentoraz na Roberta Langdona čaká naozajstné Peklo - pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musí dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie. V sochách, obrazoch, budovách. Musí tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu.
Už 22.augusta vychádza najočakávanejšia kniha roka Inferno-Peklo a TOPKY.sk vám v spolupráci s internetovým kníhkupectvom BUX.sk prinášajú úryvky z tohto hitu roka.
Ďalšie informácie nájdete na oficiálnej stránke www.kniha-inferno.sk.
7. kapitola
Langdon si zhodil zakrvavenú nemocničnú blúzu a okolo pása si obkrútil uterák. Keď si postriekal vodou tvár, opatrne sa dotkol stehov na temene. Pokožku mal boľavú, ale keď si nad ranou prihladil strapaté vlasy, zranenie akoby zmizlo. Už zaberal kofeín a konečne cítil, že hmla sa dvíha.
Rozmýšľaj, Robert. Spomínaj.
V kúpeľni bez okien naňho zrazu padla klaustrofóbia. Langdon vyšiel na chodbičku a inštinktívne sa pohol k pásu denného svetla, ktoré prenikalo cez pootvorené dvere na konci chodbičky. Bola tam akási provizórna pracovňa s lacným stolom, obdratým otočným kreslom, s knihami na dlážke a, chvalabohu... s oblokom.
Langdon k nemu prešiel.
Vychádzajúce toskánske slnko začínalo bozkávať najvyššie veže prebúdzajúceho sa mesta – kampanilu, Badiu, Bargello. Langdon pritisol čelo na studené sklo. Marcový vzduch bol svieži a chladný, umocňoval plné spektrum slnečného svitu, ktorý už nazeral na úbočia.
Maliarske svetlo, tak ho volajú.
Uprostred siluety sa dvíhala ako hora kupola s červenými škridlami a jej vrchol zdobila pozlátená medená guľa, ktorá sa ligotala ako maják. Il Duomo. Brunelleschi sa tu vytvorením masívnej kupoly baziliky zapísal do dejín architektúry a táto stodvadsať metrov vysoká stavba stojí na mieste aj dnes po vyše päťsto rokoch ako nehybný obor na Piazza del Duomo.
Prečo som vo Florencii?
Pre Langdona, celoživotného obdivovateľa talianskeho umenia, sa Florencia stala jedným z najobľúbenejších miest v celej Európe. V uliciach tohto mesta sa hral ako dieťa Michelangelo a v jeho ateliéroch dostala podnet talianska renesancia. Florencia, ktorej galérie vábia milióny turistov, aby obdivovali Botticelliho Zrodenie Venuše, Leonardovo Zvestovanie a pýchu a hrdosť tohto mesta – Dávida.
Keď Langdon ako tínedžer prvý raz uvidel Michelangelovho Dávida, táto socha ho hypnotizovala... vstupuje do Accademie delle Belle Arti... pomaly kráča medzi šíkmi Michelangelových nedokončených Otrokov... a potom cíti, ako mu čosi nezadržateľne dvíha pohľad k päťmetrovému majstrovskému dielu. Návštevníkov, ktorí videli Dávida prvý raz, ohromovala jeho veľkosť a vypracovaná muskulatúra, no Langdona strhol Dávidov geniálne vytvorený postoj. Michelangelo tu využil klasickú tradíciu contrapposta a vytvoril tak ilúziu, že Dávid sa nakláňa doprava, pričom jeho ľavá noha takmer nie je zaťažená, hoci tie tony mramoru nesie práve ona.
Dávid prvý vzbudil v Langdonovi obdiv. Ocenil silu, akú má v sebe veľké sochárstvo. Teraz úporne spomínal, či si v predchádzajúcich dňoch nebol pozrieť toto majstrovské dielo, no vydoloval jedinú spomienku – ako sa prebral v nemocničnej izbe a videl, ako mu pred očami vraždia nevinného lekára. Very sorry. Very sorry.
Od pocitu viny mu prišlo takmer nevoľno. Čo som to urobil?
Keď stál pri obloku, periférne zazrel na stole laptop. Blyslo mu mysľou, že nech sa mu v noci stalo čokoľvek, mohlo by to byť v správach.
Ak sa dostanem na internet, mohol by som nájsť odpoveď.
Obrátil sa k dverám a zavolal: „Sienna?“
Ticho. Asi je ešte v susedovom byte a hľadá mu šatstvo.
Otvoril laptop a zapol ho, presvedčený, že Sienna takýto vpád do súkromia pochopí.
Obrazovka zablikala a ožila – štandardné pozadie Windows modrý oblak. Langdon hneď prešiel na stránku Google Italia a vyťukal Robert Langdon.
Teraz by ma mali vidieť študenti, pomyslel si, keď začal hľadať. Ustavične ich totiž karhal, že googlujú sami seba – táto podivná nová zábavka, v ktorej sa odrážala posadnutosť vlastným významom, momentálne zachvátila americkú mládež.
Vyskočila stránka s výsledkami – stovky nálezov týkajúcich sa Langdona, jeho kníh a prednášok. To nehľadám.
Stisol kláves správy a obmedzil tým hľadanie.
Vyskočila nová stránka: Výsledky správ pre „Robert Langdon“.
Autogramiáda kníh: Robert Langdon bude...
Promočný prejav Roberta Langdona...
Robert Langdon vydáva základy Symbolov pre...
Bol to niekoľkostránkový zoznam, ale nič nedávne tam nebolo – určite nič, čo by vysvetľovalo jeho terajšiu ošemetnú situáciu. Čo sa stalo v noci? Langdon hľadal ďalej, otvoril si webovú stránku The Florentine, čo boli anglické noviny vydávané vo Florencii. Prebehol očami titulky, sekciu najnovšie správy a policajný blog, články o požiari v byte, o škandále s vládnou spreneverou a o všelijakých menej závažných trestných činoch.
Nič, vôbec nič!
Zastal pri najnovšej správe o významnom občanovi mesta, ktorý v noci zomrel na infarkt na námestí pri katedrále. Jeho meno ešte nezverejnili, ale neexistuje podozrenie z niečoho nezákonného.
Keď už nevedel, čo ďalej, pozrel si svoju harvardskú emailovú adresu a skontroloval správy, či medzi nimi nenájde odpoveď. Našiel iba zvyčajnú záľahu mailov od kolegov, študentov a priateľov. Väčšina sa týkala termínov na budúci týždeň.
Akoby nikto nevedel, že som preč.
S narastajúcou neistotou vypol laptop a zavrel ho. Už-už chcel odísť, no vtom mu na niečo padol zrak. Na okraji Sienninho stola ležala na kôpke starých lekárskych časopisov a papierov fotografia z polaroidu. Sienna Brooksová a jej bradatý kolega lekár sa na nej smiali na nemocničnej chodbe.
Doktor Marconi, pomyslel si Langdon, a keď vzal fotografiu, aby si ju pozrel, bodla ho vina.
Keď ju odkladal na hŕbku kníh, prekvapene si na nej všimol žltú knižočku – otrhaný program londýnskeho divadla Globe. Podľa obálky išlo o inscenáciu Shakespearovej hry Sen noci svätojánskej... uvedenej takmer pred dvadsiatimi piatimi rokmi.
Hore na programe bolo fixkou napísané: Srdiečko, nikdy nezabudni, že si zázrak.
Langdon ho vzal a spomedzi stránok vypadli na stôl novinové výstrižky. Rýchlo ich chcel vložiť späť, no keď program otvoril na ošúchanej stránke, kde boli predtým, znehybnel.
Díval sa na fotografiu dieťaťa, ktoré stvárnilo Shakespearovho nezbedného škriatka Pucka. Bolo to dievčatko nie staršie ako päť rokov a plavé vlasy malo zviazané do známeho konského chvosta.
Text pod fotografiou znel: Zrodila sa hviezda.
V životopise sa nadšene písalo o zázračnom hereckom dieťati – Sienne Brooksovej – s inteligenčným kvocientom nad najvyššou hranicou, ktoré sa za jediný večer naučilo naspamäť repliky všetkých postáv a na prvých skúškach často napovedalo kolegom. Medzi koníčky tejto päťročnej dievčinky patrila hra na husliach, šach, biológia a chémia. Bola dieťaťom bohatých rodičov z londýnskeho predmestia Blackheath a vo vedeckých kruhoch už bola celebritou. Ako štvorročná porazila šachového veľmajstra a čítala v troch jazykoch.
Panebože, pomyslel si Langdon. Sienna. Tým sa všeličo vysvetľuje.
Langdon si spomenul, že medzi najchýrnejších absolventov Harvardu patrilo zázračné dieťa Saul Kripke, ktorý sa v piatich rokoch sám naučil po hebrejsky a do dvanástich rokov prečítal všetky Descartove diela. A ďalej si spomenul, že neskôr čítal o mladom géniovi Moše Kai Cavalinovi, ktorý v jedenástich rokoch získal vysokoškolský diplom s priemerom 4,0, dosiahol národný majstrovský titul v bojových umeniach a v štrnástich rokoch vydal knihu s názvom Dokážeme to.
Vzal si ďalší výstrižok s novinovým článkom a fotografiou sedemročnej Sienny: DETSKÝ GÉNIUS S IQ 208.
Langdon nevedel, že IQ môže byť až také vysoké. V článku sa písalo, že Sienna hrá virtuózne na husliach, nový jazyk zvládne za mesiac a sama sa učí anatómiu a fyziológiu.
Pozrel sa na ďalší výstrižok z lekárskeho časopisu: BUDÚCNOSŤ MYSLENIA: NIE VŠETKY MOZGY SÚ ROVNAKÉ.
Pri článku bola fotografia asi desaťročnej Sienny, stále pobelavej, ako stojí pri veľkom lekárskom prístroji. Bol tam rozhovor s lekárom, ktorý vysvetľoval, že pozitrónová emisná tomografia Sienninho malého mozgu odhalila, že sa fyzicky líši od iných malých mozgov. V jej prípade je väčší, efektívnejší, schopný operovať s vizuálno priestorovým obsahom spôsobmi, do akých sa väčšina ľudí vôbec nemôže pustiť. Lekár prirovnal Siennine fyziologické výhody k nezvyčajne urýchlenému rastu buniek v jej mozgu, čomusi ako rakovina, ibaže tu ide o urýchlený rast prospešného mozgového tkaniva, a nie o nebezpečné rakovinové bunky.
Langdon našiel výstrižok z malomestských novín.
KLIATBA OSLNIVOSTI.
Tam nebola fotografia a článok hovoril o mladej geniálnej Sienne Brooksovej, ktorá chodila do obyčajnej školy, ale ostatní žiaci sa jej posmievali, lebo medzi nich nezapadala. Ďalej sa písalo o pocite izolácie, aký majú nadaní mladí ľudia, lebo ich spoločenské návyky nedržia krok s ich intelektom a ostatní ich často vylučujú zo svojho stredu.
Sienna podľa tohto článku ušla ako osemročná z domu a vďaka svojej bystrosti žila celkom sama desať dní, kým ju objavili. Našli ju v luxusnom londýnskom hoteli, kde predstierala, že je dcérkou jedného z hostí, ukradla kľúč a objednávala si jedlo do izby na účet niekoho iného. Za ten týždeň prečítala celých tisícšesťsto strán Grayovej anatómie. Keď sa jej úrady spýtali, prečo čítala medicínsky text, odvetila, že chcela prísť na to, čo má s mozgom.
Langdon s tým malým dievčaťom začal cítiť. Nevedel si predstaviť, aký pocit osamelosti musí mať dieťa, ktoré je také iné. Poskladal články a naposledy sa pozrel na fotografiu päťročnej Sienny v úlohe Pucka. Ak zvážil surrealistické okolnosti ich dnešného ranného stretnutia, musel uznať, že úloha nezbedného škriatka podnecujúceho k snom je zvláštne príhodná. Želal si iba to, aby sa aj on ako ostatné postavy v hre jednoducho prebudil a mohol si povedať, že všetky tie nedávne zážitky boli iba snom.
Pozorne uložil všetky výstrižky na stránku, kde boli predtým, a zavrel program. Keď sa znova pozrel na nápis na obálke: Srdiečko, nikdy nezabudni, že si zázrak, nečakane ho zachvátila melanchólia.
Viac na oficiálnej stránke www.kniha-inferno.sk.
- reklamná správa -
