BRATISLAVA - "Slovensko momentálne nemôže výraznejšie zvýšiť množstvo vody odtekajúcej Dunajom do Maďarska". Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Dopady sucha
Obe krajiny upozornili, že pokles hladiny vôd Dunaja a vodných tokov ovplyvňuje aj poľnohospodárstvo a dopravu. „Zatiaľ nevidíme žiadne problémy so zabezpečením dodávok elektriny. Elektrárne už majú zavedené záložné systémy a prebieha aj predaj a výmena elektriny medzi členskými štátmi,“ opísala situáciu hovorkyňa EK pre klímu a energetiku Anna-Kaisa Itkonenová počas utorňajšej tlačovej konferencie. Podľa jej vyjadrenia Európska komisia vyjadrila zámer „čo najskôr zvolať koordinačnú skupinu pre energetiku,“ a zároveň zdôraznila, že Brusel musí mať najprv „úplný prehľad o tom, čo sa deje v postihnutých krajinách“.
Prietok Dunaja v posledných dňoch klesol na historické minimá kvôli nedostatočným zrážkam, zníženému prietoku vody v dôsledku topenia alpského snehu a následným vlnám horúčav, ktoré región strednej a južnej Európy postihujú už niekoľko týždňov. „Máme veľmi dobré mechanizmy a regionálne výmeny solidarity. Je zrejmé, že všetky tieto mechanizmy sa uplatnia hneď ako nastane situácia, ktorá si to bude vyžadovať,“ odkázala Itkonenová.
Taraba viac vody do Maďarska nepustí
Kriticky nízky stav Dunaja podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu ohrozuje fungovanie maďarskej jadrovej elektrárne Paks aj energetickú stabilitu krajiny. S dôsledkami sucha sa však podľa neho vyrovnáva aj Slovensko, kde vodohospodári prijímajú opatrenia, aby zostala zachovaná plavebná prevádzka.
Slovensko aktuálne vypúšťa do Maďarska 400 kubických metrov vody za sekundu. Taraba zdôraznil, že ide o množstvo vyplývajúce z medzinárodných dohôd, pričom tento režim je nastavený od nedele. Minister zároveň uviedol, že o vývoji rokoval telefonicky s maďarskou ministerkou zahraničných vecí. Budapešť podľa neho požiadala o navýšenie prietoku, no Slovensko tejto požiadavke nevyhovelo. Taraba argumentoval, že väčšie množstvo vody by prinieslo úľavu iba na krátky čas a následne by mohlo spôsobiť problémy s jej nedostatkom aj na slovenskej strane hranice.
Odmietol tiež špekulácie, že Slovensko zadržiava vodu kvôli vyššej výrobe elektriny vo Vodnom diele Gabčíkovo. Poukázal na to, že z celkového počtu ôsmich turbín je v prevádzke len jedna, ktorá slúži predovšetkým na zabezpečenie potrebného prietoku.
Tohtoročný júl priniesol na Dunaji v Bratislave historicky nízke prietoky
Tohtoročný júl priniesol na Dunaji v Bratislave historicky nízke prietoky. Tie sú na Dunaji typické pre jesenné a zimné obdobie, nie pre vrchol leta. Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojom webe.
„Vo vodomernej stanici Bratislava - Dunaj sme zaznamenali najnižší priemerný mesačný prietok za mesiac júl v celej histórii pozorovaní, pričom priemerné denné prietoky opakovane dosahovali úroveň extrémneho hydrologického sucha,“ uviedol SHMÚ.
Vo vodomernej stanici Bratislava - Dunaj sú k dispozícii údaje od 1. novembra 1900, teda 125 rokov kontinuálnych meraní priemerných denných prietokov. Počas tohto obdobia zaznamenali hydrológovia priemerné denné prietoky nižšie, ako je hranica extrémneho hydrologického sucha v 552 prípadoch. „V celej histórii pozorovania priemerných denných prietokov vo vodomernej stanici Bratislava - Dunaj sa len v ôsmich prípadoch z 552 stalo, že priemerné denné prietoky klesli na hranicu extrémneho hydrologického sucha v letnom období, konkrétne v mesiaci júl 2026,“ priblížili odborníci. Tvrdia, že nízke prietoky sa v tejto vodomernej stanici najčastejšie vyskytovali v decembri, januári a februári. Pokles priemerných mesačných prietokov pozorujú odborníci od konca roka 2025.
Priemerný mesačný prietok v júli 2026 dosiahol 35,6 percenta dlhodobého priemerného mesačného prietoku za referenčné obdobie rokov 1961 až 2000. „Táto hodnota je najnižšia priemerná mesačná hodnota v mesiaci júl za celé pozorované obdobie, čím sa stáva historicky najsuchším júlom zaznamenaným vo vodomernej stanici Bratislava - Dunaj k 1. augustu 2026,“ dodal ústav.
Na Dunaji pozoruje SHMÚ postupný pokles priemerných denných prietokov od 4. júla. Hranicu hydrologického sucha prekročili 11. júla. Vplyvom zrážok od 16. do 20. júla hladina a priemerné denné prietoky na Dunaji stúpli, avšak od 21. júla opäť začali postupne klesať vplyvom nedostatku zrážok a vlny horúčav, opísal. Hydrológovia pokračujú, že prietoky 24. júla prvýkrát v histórii pozorovania klesli na hranicu extrémneho hydrologického sucha v júli a počas nasledujúcich ôsmich dní do konca mesiaca sa držali na úrovni nižšej ako 364-dňový prietok, ktorý predstavuje hranicu extrémneho hydrologického sucha.
Najnižšie priemerné mesačné prietoky Dunaja v júli zaznamenali na bratislavskej vodomernej stanici v rokoch 2003, 2023, 2022, 2018 a 1976. „Na základe operatívnych údajov priemerných denných a mesačných prietokov však bolo zaznamenané historické priemerné mesačné minimum v mesiaci júl 2026 a takisto bolo dosiahnuté aj historické priemerné denné minimum dňa 27. júla 2026. Dosiahnutý prietok zo dňa 27. júla bol o 44 percent vyšší ako historické priemerné denné minimum z roku 1909,“ dodal SHMÚ.
