OXFORD – Na prvý pohľad vyzerá nevinne. Priehľadný organizmus pripomínajúci drobnú medúzu však vedcom robí čoraz väčšie vrásky. Invázna rebrovka Mnemiopsis leidyi sa rýchlo šíri Baltským morom, požiera zooplanktón, rybie ikry aj larvy a ohrozuje celé morské ekosystémy. Aby prežila nepriaznivé obdobia, neváha sa uchýliť ani ku kanibalizmu.
Podľa vedeckého časopisu Nature predstavuje rebrovka Mnemiopsis leidyi vážne riziko nielen pre rovnováhu morského prostredia, ale aj pre komerčný rybolov. Tým, že vo veľkom konzumuje zooplanktón, pripravuje pôvodné druhy rýb o základný zdroj potravy. Zároveň požiera aj rybie ikry a larvy, čím výrazne oslabuje populácie viacerých druhov. Mimoriadne ohrozené sú najmä šproty a sardinky.
Invázny druh pochádza z pobrežných vôd západného Atlantiku. Do Čierneho mora sa podľa dostupných informácií dostal neúmyselne v 80. rokoch minulého storočia prostredníctvom lodnej dopravy. V Baltskom mori ho prvýkrát zaznamenali v roku 2006, uvádza nemecký vedecký portál Open Agrar.
Vyzerá ako medúza, pre človeka však nebezpečný nie je
Na prvý pohľad pripomína malú priehľadnú medúzu. V noci pri vyrušení zelenkasto svieti, cez deň sa jej telo leskne dúhovými odleskami. Napriek podobnosti však nejde o medúzu – chýbajú jej žahavé bunky, takže pre človeka je úplne neškodná. Upozorňuje na to Informačný systém o zavlečených morských škodcoch (NIMPIS).
Skutočný problém predstavuje jej mimoriadna schopnosť rozmnožovania a prispôsobenia sa. Rebrovka sa veľmi rýchlo množí a bez väčších problémov zvláda meniace sa podmienky vrátane otepľovania morí či zmien slanosti vody.
Morský kanibal
Prezývku „morský kanibal“ si vyslúžila vďaka nezvyčajnej stratégii prežitia. Keď nastanú nepriaznivé podmienky, napríklad počas dlhých studených zím, začne konzumovať vlastné larvy. Tým si zabezpečí energiu potrebnú na prežitie, kým sa podmienky opäť nezlepšia.
Vedci pritom zaznamenali aj nádej v podobe prirodzeného predátora. V Baltskom mori žije koljuška trojostná (Gasterosteus aculeatus), ktorá môže rebrovku loviť. Ani jej prítomnosť však zatiaľ nestačí na zastavenie invázie.
Výsledky štúdie zverejnenej v januári 2026 v Journal of Plankton Research ukazujú, že šírenie rebrovky sa napriek tomu nezmierňuje. Vedci preto varujú, že ak bude invázny druh naďalej expandovať súčasným tempom, môže mať dlhodobé následky pre rybie populácie aj hospodárstvo závislé od rybolovu.
