WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump podľa informácií z prostredia administratívy popri diplomatických rokovaniach naďalej zvažuje aj vojenské možnosti voči Iránu. Budúci vývoj má závisieť od výsledku prebiehajúcich rokovaní o iránskom jadrovom programe.
Denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na amerických predstaviteľov informoval, že Trump v uplynulých dňoch absolvoval viacero rokovaní s ministrom obrany Petom Hegsethom a náčelníkom Zboru náčelníkov štábov Danom Cainom. Diskutovať mali o scenároch, ktoré počítajú aj s obnovením rozsiahlejších vojenských operácií proti Iránu.
Diplomacia nevylučuje vojenské riešenie
Podľa denníka americký prezident zatiaľ uprednostňuje pokračovanie rokovaní pred novou ofenzívou. Obáva sa totiž, že rozsiahle útoky by mohli zmariť snahu dosiahnuť dohodu, ktorá by obmedzila iránsky jadrový program. Zároveň však vojenské riešenie naďalej zostáva na stole.
Denník uvádza, že v interných diskusiách sa objavovalo aj označenie „finishing the job“, teda dokončenie vojenskej operácie proti iránskemu režimu.
Vance naznačil, že rozhodnú najbližšie týždne
Viceprezident J.D. Vance, ktorého Trump poveril vedením rokovaní s Teheránom, v jednom z podcastov naznačil, že súčasná dohoda môže Spojeným štátom poskytnúť čas na stabilizáciu situácie vrátane doplnenia strategických zásob ropy.
Podľa neho až ďalší vývoj ukáže, ktorá strana bude mať pri rokovaniach silnejšiu pozíciu. Tieto vyjadrenia podnietili špekulácie, že prímerie nemusí predstavovať definitívny koniec vojenského napätia.
Čaká Washington iba na doplnenie zásob ropy?
Viceprezident JD Vance v jednom z podcastov naznačil, že súčasné memorandum o porozumení s Iránom môže Spojeným štátom vyhovovať aj z praktického dôvodu. Po mesiacoch napätia v Hormuzskom prielive totiž podľa neho získavajú USA aj svetové trhy čas na doplnenie strategických zásob ropy.
Práve tento motív podľa denníka The Wall Street Journal vyvolal vo Washingtone špekulácie, že diplomatické rokovania nemusia byť iba snahou o trvalé urovnanie konfliktu. Nevylučuje sa ani možnosť, že administratíva si vytvára priaznivejšie podmienky pre prípadné ďalšie rozhodnutia.
Prímerie prišlo v čase, keď boli strategické zásoby ropy po približne štyroch mesiacoch obmedzení dopravy cez Hormuzský prieliv výrazne vyčerpané. Stabilizácia situácie tak pomohla zmierniť tlak na svetový trh s ropou a odvrátiť ďalší prudký rast cien.
Boje pokračovali aj počas rokovaní
Napriek diplomatickému úsiliu sa situácia v regióne v uplynulých dňoch opäť vyostrila. Po tom, ako Irán zaútočil na tanker plaviaci sa cez Hormuzský prieliv po novej trase mimo iránskej kontroly, nasledovala americká odveta v podobe útokov na iránske vojenské pozície. Obe strany tak pokračovali vo vojenských akciách aj počas prebiehajúcich rokovaní.
Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým problémom
Jedným z hlavných dôvodov snahy udržať prímerie je situácia v Hormuzskom prielive, cez ktorý za bežných okolností prechádza približne pätina svetového exportu ropy.
Dlhodobé obmedzenie lodnej dopravy v tejto oblasti vyvolávalo obavy z prudkého rastu cien energií a možných negatívnych dôsledkov pre svetové hospodárstvo. Trump v minulosti upozorňoval, že ďalšia eskalácia by mohla výrazne zasiahnuť globálnu ekonomiku.
Biely dom však stále verí v jadrovú dohodu
Podľa informácií The Wall Street Journal Trump zatiaľ dúfa, že sa podarí dosiahnuť dohodu, ktorá obmedzí iránsky jadrový program.
Denník zároveň uvádza, že prezident je pripravený ponechať rokovaniam viac času a nemusí trvať na pôvodnom termíne 18. augusta. Ak by však diplomacia nepriniesla výsledok alebo by Irán porušil dohodnuté podmienky, Washington podľa amerických predstaviteľov nevylučuje ďalšie vojenské kroky.
