ŠTOKHOLM - Strategický švédsky ostrov Gotland sa mení na jednu z najdôležitejších obranných pozícií NATO. Jeho význam prudko vzrástol po ruskej invázii na Ukrajinu.
Ostrov, o ktorý by sa v prípade vojny bojovalo medzi prvými
Vojenskí stratégovia Severoatlantickej aliancie venujú čoraz väčšiu pozornosť švédskemu ostrovu Gotland. Najväčší ostrov v Baltskom mori je považovaný za miesto, ktoré by mohlo výrazne ovplyvniť priebeh prípadného konfliktu medzi NATO a Ruskom.
Švédsko preto postupne premieňa túto lokalitu na silne zabezpečený obranný bod. Dôvod je jednoduchý – poloha ostrova umožňuje kontrolovať významnú časť Baltského mora a sledovať pohyb vojenských síl v regióne.
Kľúčová pozícia neďaleko Kaliningradu
Gotland sa nachádza približne 300 kilometrov od ruskej exklávy Kaliningrad, ktorá patrí medzi najviac militarizované oblasti Ruska. Práve blízkosť tejto oblasti robí z ostrova strategický cieľ.
Ako upozorňuje analytický web Baltic Sentinel, prípadné obsadenie Gotlandu Ruskom by Moskve prinieslo významné výhody. Mohla by jednoduchšie zabezpečovať spojenie s Kaliningradom, vytvárať tlak na spojeneckú lodnú dopravu a komplikovať presuny vojakov či vojenského materiálu smerom do pobaltských krajín.
Ak však ostrov zostane pevne v rukách NATO, situácia sa obracia. Aliancia by získala výhodnú základňu na monitorovanie regiónu a obmedzovanie ruských operácií v Baltskom mori. Lietadlá štartujúce z Gotlandu dokážu v krátkom čase zasiahnuť prakticky celé strategické územie Baltu vrátane Kaliningradu alebo oblasti Petrohradu.
„Kto drží Gotland, drží Balt“
Význam ostrova výstižne opísal zástupca riaditeľa Švédskej agentúry pre obranný výskum Niklas Granholm. V rozhovore pre Politico uviedol, že moderné zbraňové systémy zásadne zmenili význam tejto lokality.
„Ak zohľadníte dosah a rozmiestnenie dnešných zbraňových systémov, platí, že ten, kto kontroluje Gotland, môže vo veľkej miere ovplyvňovať dianie v Baltskom mori,“ povedal Granholm.
Zo zanedbaného ostrova opäť vojenská pevnosť
Počas studenej vojny bolo na Gotlande rozmiestnených približne 25-tisíc vojakov. Po rozpade Sovietskeho zväzu však Švédsko začalo armádu výrazne redukovať. Počet vojakov na ostrove postupne klesol na minimum a v roku 2005 zanikla aj stála vojenská posádka spolu s Gotlandským plukom.
Prvé pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia prišli po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008. Skutočný zlom však nastal po anexii Krymu v roku 2014 a definitívne po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Vstup Švédska do NATO o dva roky neskôr len urýchlil rozhodnutie opäť posilniť obranu ostrova. Štokholm investoval do obnovy vojenskej infraštruktúry viac než 200 miliónov eur. Na Gotland sa vrátila protivzdušná obrana, obnovili činnosť miestne vojenské jednotky a pribudli moderné bojové vozidlá CV90 či tanky Leopard 2. Súčasťou reforiem bolo aj návrat tisícov vojakov.
Podozrenia zo sabotáží
Bezpečnostné hrozby sa pritom neobmedzujú iba na možné vojenské operácie. Počas posledných mesiacov zaznamenal Gotland viacero incidentov, ktoré vyvolali podozrenia zo záškodníckej činnosti.
Ostrov čelil nečakanému výpadku dodávok vody po poškodení dôležitého čerpacieho zariadenia. Objavili sa aj problémy s podmorským optickým káblom a opakované rušenie rádiovej komunikácie, ktoré zasahovalo civilné letectvo, záchranné služby aj ďalšie kritické systémy.
Médiá v tejto súvislosti poukazujú na možné ruské zapojenie, hoci priame dôkazy neboli zverejnené.
NATO si nacvičuje obranu ostrova
Dôležitosť Gotlandu ukázalo aj rozsiahle cvičenie Aurora 26. Počas manévrov vojaci NATO nacvičovali rôzne krízové scenáre vrátane obrany ostrova pred prípadným ruským útokom.
Práve tieto cvičenia naznačujú, akú váhu dnes aliancia prikladá miestu, ktoré bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami považované za relatívne pokojný kút Baltského mora.
