MOSKVA - Ruské útoky na Ukrajinu pokračujú, no v európskych metropolách rastú obavy z ďalšieho scenára. Viacerí predstavitelia bezpečnostných zložiek a ministri upozorňujú, že Moskva by v budúcnosti mohla otestovať odhodlanie NATO útokom na niektorú z jeho najzraniteľnejších oblastí.
Kým boje na Ukrajine neutíchajú a Rusko pokračuje v rozsiahlych útokoch proti ukrajinským mestám, v zákulisí európskej politiky sa čoraz častejšie diskutuje o otázke, či by sa konflikt mohol jedného dňa rozšíriť aj za hranice Ukrajiny.
Obavy zosilneli najmä v posledných týždňoch po sérii incidentov a vyhlásení, ktoré sa týkali pobaltských krajín.
Napätie v Pobaltí rastie
Moskva v poslednom období pritvrdila rétoriku voči štátom na východnom krídle NATO. Ruské vyjadrenia smerovali najmä proti Lotyšsku, ktoré obvinila z poskytovania zázemia ukrajinským operátorom dronov. Lotyšské úrady tieto tvrdenia odmietli.
Pozornosť vyvolal aj nedávny incident v Litve. Tamojšie úrady aktivovali letecký poplach po tom, ako sa k litovskému vzdušnému priestoru priblížili drony prichádzajúce z územia Bieloruska. Podľa litovských médií existovalo podozrenie, že mohli súvisieť s Ruskom.
Ďalšie napätie vyvolalo zverejnenie adries spoločností v ôsmich európskych krajinách, ktoré mali byť podľa ruských tvrdení zapojené do výroby dronov pre Ukrajinu. Moskva zároveň varovala pred možnou eskaláciou, ak bude vojenská pomoc Kyjevu pokračovať.
Bezpečnostní experti hovoria o možnom teste aliancie
Viacerí európski predstavitelia národnej bezpečnosti podľa denníka The Wall Street Journal upozorňujú, že Rusko by sa v budúcnosti mohlo pokúsiť preveriť jednotu NATO.
Za potenciálne rizikové miesta označujú najmä pobaltské štáty, ostrovy vo Baltskom mori patriace Švédsku a Dánsku alebo strategické oblasti v Arktíde.
Švédsky minister obrany Pål Jonson uviedol, že bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných dvoch rokoch výrazne zhoršila.
„Vidíme rastúcu ochotu Ruska podstupovať väčšie operačné riziká v hybridných aktivitách vrátane krokov, ktoré môžu mať aj priamy bezpečnostný rozmer,“ povedal pre The Wall Street Journal.
Podľa neho je preto nevyhnutné ďalej posilňovať obranné schopnosti európskych krajín.
Európa sa obáva oslabenia NATO
K nervozite prispievajú aj diskusie o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe.
Viacerí európski predstavitelia sa obávajú, že prípadné obmedzenie amerického angažovania alebo znižovanie počtu amerických vojakov na kontinente by mohlo Moskvu povzbudiť k agresívnejšiemu postupu.
Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad upozornil, že Rusko sa podľa neho nesnaží oslabiť len Ukrajinu.
„Máme všetky dôvody pokračovať v podpore Ukrajiny a zároveň posilňovať európsku obranu,“ vyhlásil.
Rusko zatiaľ nepresúva sily k hraniciam NATO
Spravodajské služby viacerých európskych štátov však zdôrazňujú, že v súčasnosti nevidia známky bezprostrednej prípravy útoku na členské krajiny NATO.
Neobjavili sa informácie o rozsiahlych presunoch ruských jednotiek ani techniky smerom k pobaltským štátom či ďalším oblastiam aliancie.
Analytici však upozorňujú na iný problém. Ruská armáda podľa západných odhadov každý mesiac prichádza približne o 35-tisíc vojakov, čo vytvára rastúci tlak na dopĺňanie personálu.
Putin môže hľadať nové spôsoby eskalácie
Predseda kyjevského Centra pre obranné reformy Oleksandr Danyľuk tvrdí, že Rusko sa skôr či neskôr dostane do situácie, keď bude musieť reagovať na vyčerpávanie zdrojov.
Podľa neho má Kremeľ viacero možností. Jednou z nich je zvýšenie intenzity útokov a silnejšie využívanie jadrovej rétoriky. Druhou by mohlo byť rozšírenie konfliktu do ďalších geografických oblastí s cieľom vytvoriť priaznivejšie podmienky pre Moskvu.
Putinov cieľ sa podľa Európy nemení
Napriek obrovským stratám Rusko naďalej deklaruje, že je schopné dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine.
Európski predstavitelia zároveň upozorňujú, že v ruskej politickej rétorike je Európska únia čoraz častejšie vykresľovaná ako protivník.
Eurokomisár Michael McGrath vyhlásil, že Moskva považuje Európsku úniu za hrozbu pre svoj systém vlády založený na represii a zastrašovaní.
Útok na NATO by bol pre Rusko obrovským hazardom
Mnohí analytici však pochybujú, že by sa Vladimir Putin v blízkej budúcnosti rozhodol pre otvorenú konfrontáciu s alianciou.
Nemecký politik Norbert Röttgen upozornil, že po problémoch, ktorým Rusko čelí na Ukrajine, by otvorenie ďalšieho vojenského konfliktu proti podstatne silnejšiemu protivníkovi predstavovalo mimoriadne riskantný krok.
Zároveň však dodal, že ruský prezident už v minulosti viackrát ukázal ochotu podstupovať vysoké riziká.
„Aj keď mám pochybnosti, musíme počítať s možnosťou, že sa Putin môže rozhodovať iracionálne a zvoliť ďalšiu eskaláciu,“ varoval.
