KIŠIŇOV - Výbor ministrov Rady Európy (RE) prijal v piatok na výročnom zasadnutí v Moldavsku nový výklad Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý by mal uľahčiť niektoré deportácie migrantov. Podľa kritikov zmena oslabí ochranu ľudských práv, informuje o tom agentúra AFP.
Sporný výklad práv
Vyhlásenie reaguje na sťažnosti viacerých členských štátov, že im Európsky súd pre ľudské práva zabránil vyhostiť cudzincov odsúdených za trestné činy či neúspešných žiadateľov o azyl. Výklad upravuje práva v článku tri a v článku osem dohovoru, ktoré sa týkajú ochrany pred mučením a neľudským i ponižujúcim zaobchádzaním, ako aj práva na súkromný a rodinný život. Schvaľuje napríklad spoluprácu s tretími krajinami v oblasti prisťahovalectva, a to aj pri „návratových centrách“, pokiaľ krajiny dodržiavajú dohovor o ľudských právach.
Zákaz mučenia
Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania je naďalej absolútny, avšak „posúdenie najnižšej miery závažnosti zlého zaobchádzania, ktoré predstavuje neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie, je relatívne a závisí od všetkých okolností daného prípadu“, ozrejmili ministri vo vyhlásení.
Profesorka ľudských práv a medzinárodného práva na University College London Veronika Fikfaková uviedla, že nová interpretácia článku tri predstavuje významný posun a oslabí ochranu pred mučením. „Hovorí sa v ňom, že (zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) je absolútny, ale potom sa používajú slová, ktoré ponúkajú relatívny výklad, čo je však v rozpore s podstatou článku tri - absolútne právo nemôže obsahovať prvky relativity,“ podčiarkla.
Vyhostenie cudzincov
Článok osem podľa interpretácie uvádza, že štáty môžu vyhostiť cudzincov napriek ich právu na súkromný a rodinný život, pokiaľ to vyvažujú legitímne dôvody, ako napríklad národná bezpečnosť. Európsky súd pre ľudské práva by tak musel mať vážne dôvody, aby mohol zrušiť rozhodnutie krajiny.
Generálny tajomník Rady Európy Alain Berset privítal vyhlásenie, pričom poukázal na to, že poslúži RE, národným orgánom a vnútroštátnym súdom. „Podarilo sa nám zjednotiť krajiny v Európe s rôznymi názormi a skúsenosťami, aby zaujali jednotný postoj k tomu, aby systém fungoval čo najlepšie, najmä v náročnom kontexte migrácie,“ dodal. Rada Európy, ktorá má 46 členov, vznikla po druhej svetovej vojne s cieľom chrániť ľudské práva a právny štát.
Rada Európy urobila krok k zriadeniu tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine
Tridsaťštyri členských štátov Rady Európy (RE), Austrália, Kostarika, a EÚ ako inštitúcia, v piatok oznámili svoj zámer pristúpiť k novému rozšírenému čiastkovému dohovoru o zriadení osobitného tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine, informovala v piatok agentúra AFP. Toto oznámenie zaznelo v piatok počas stretnutia ministrov zahraničných vecí Rady v moldavskom Kišiňove. Generálny tajomník RE Alain Berset to vo vyhlásení ocenil ako „rozhodujúci krok smerom ku konkrétnemu zriadeniu osobitného tribunálu a uznaniu zodpovednosti za agresiu proti Ukrajine“.
„Rozšírený čiastkový dohovor“ je právny mechanizmus Rady, ktorý umožňuje, aby sa na konkrétnom projekte alebo inštitúcii podieľali len niektoré členské štáty, prípadne aj nečlenské krajiny či EÚ. Nejde teda o iniciatívu celej RE, ale o dobrovoľné združenie štátov, ktoré chcú tribunál vytvoriť, financovať a podporovať, objasnil švajčiarsky denník La Liberté.
„Čas, keď bude Rusko brané na zodpovednosť za svoju agresiu, sa rýchlo blíži. Cesta, ktorá sa pred nami otvára, je cestou spravodlivosti – a tá musí zvíťaziť,“ vyhlásil Berset počas zasadnutia. Členské štáty RE zároveň vyzval, aby čo najskôr dokončili všetky vnútroštátne procedúry potrebné na pristúpenie k tribunálu. „Špeciálny tribunál predstavuje spravodlivosť a nádej. Teraz je potrebné prijať opatrenia na splnenie tohto politického záväzku zabezpečením fungovania a financovania tribunálu,“ dodal generálny tajomník vo vyhlásení.
Ide o prvý osobitný tribunál vytvorený pod záštitou Rady, z ktorej bolo Rusko vylúčené po začiatku vojny proti Ukrajine vo februári 2022. Súd bude mať mandát stíhať najvyšších predstaviteľov za zločin agresie, teda za rozhodnutie použiť ozbrojenú silu proti inému štátu v rozpore s Chartou OSN.
Vznik tribunálu, ktorý požadoval Kyjev, schválili členské štáty Rady Európy už v máji 2025. Cieľom je vyplniť medzeru v kompetenciách Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý síce vyšetruje vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu na Ukrajine, no nemá jurisdikciu na stíhanie zločinu agresie. Dohodu o vytvorení právneho orgánu na stíhanie „zločinu agresie“ pri ruskej invázii na Ukrajinu podpísali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a zástupcovia RE v roku 2025.
Zatiaľ sa k dohode o zriadení tribunálu nepripojilo 12 členských štátov Rady vrátane členských štátov EÚ - Bulharsko, Maďarsko, Malta a Slovensko. Dohodu nepodpísali ani štyri balkánske krajiny – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Srbsko, ani Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko.
ICC svojho času vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač na základe obvinenia z nezákonnej deportácie a presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných území Ukrajiny do Ruskej federácie. Zatykač ICC je vydaný aj na štyroch ruských vysokopostavených veliteľov, ktorí sú obvinení z útokov na civilné obyvateľstvo. Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. ICC zasa nemá jurisdikciu na stíhanie tejto krajiny za rozhodnutie rozpútať inváziu na Ukrajine.
