KYJEV - Ruská armáda po mesiacoch tlaku naráža na čoraz väčšie problémy. Podľa vojenských analytikov začína Ukrajina prvýkrát od invázie z roku 2022 preberať iniciatívu na bojisku a Moskva zatiaľ nevie nájsť účinnú odpoveď.
Po mimoriadne náročnej zime sa situácia na fronte podľa britského týždenníka The Economist začína postupne meniť v prospech Kyjeva. Analytici upozorňujú, že Rusko nedokázalo splniť očakávania spojené s jarnou ofenzívou a namiesto výrazných územných ziskov prišli prvé citeľné straty.
Podľa údajov washingtonského Institute for the Study of War stratili ruské jednotky počas apríla viac územia, než obsadili. Išlo pritom o prvý takýto vývoj od augusta 2024. Moskva mala prísť približne o 113 štvorcových kilometrov okupovaného územia.
Ukrajinské drony menia pravidlá hry
Za obratom na fronte stojí podľa expertov viacero faktorov. Ukrajina podniká lokálne protiútoky, zasahuje logistiku a komunikačné línie protivníka a zároveň výrazne rozšírila svoje schopnosti v oblasti bezpilotných systémov.
„Vyzerá to ako skutočný zlomový moment vojny,“ povedal pre The Economist emeritný profesor londýnskej King's College London Lawrence Freedman. Podľa neho by pokračujúce problémy mohli v niektorých oblastiach viesť až ku kolapsu ruských pozícií.
Masové nasadenie FPV dronov dnes podľa analytikov spôsobuje až 80 percent všetkých strát na bojisku. Bezpilotné stroje zároveň zásadne menia podobu frontu. Takzvaná „zóna smrti“ sa rozšírila približne na 20 kilometrov od línie bojov, pričom ukrajinské drony výrazne komplikujú zásobovanie ruských jednotiek aj pohyb vojenských kolón.
Rusko čelí rastúcim stratám
Ruská armáda podľa odhadov prichádza každý mesiac až o 35-tisíc vojakov. Ukrajinské zdroje tvrdia, že celkové straty Moskvy sa od začiatku invázie blížia k 1,4 milióna mŕtvych a zranených.
Kyjev zároveň upozorňuje na zhoršujúci sa pomer medzi zabitými a ranenými vojakmi. Kým v minulosti pripadalo viac zranených na jedného padlého, dnes sa podľa ukrajinských odhadov Rusko približuje k pomeru dvoch mŕtvych na jedného raneného.
Údery hlboko v ruskom tyle
Ukrajina v posledných mesiacoch výrazne posilnila aj útoky ďaleko za frontovou líniou. Drony stredného doletu zasahujú ciele vo vzdialenosti desiatok až stoviek kilometrov a systémy dlhého doletu dokážu útočiť až dva tisíce kilometrov od ukrajinských hraníc.
Podľa analýzy The Economist sa tak do dosahu ukrajinských útokov dostáva približne 70 percent ruskej populácie. Okrem ekonomických škôd to vytvára aj silný psychologický tlak na Moskvu.
Ukrajina navyše v marci po prvýkrát predstihla Rusko v počte diaľkových dronových útokov.
Moskva prichádza o miliardy
Terčom útokov sa stala aj ruská energetická infraštruktúra. Analytici tvrdia, že niektoré údery prinútili Moskvu dočasne znížiť ťažbu ropy približne o 400-tisíc barelov denne. Viaceré exportné terminály navyše fungujú pod svojou kapacitou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyhlásil, že tohtoročné útoky pripravili Rusko o ropné príjmy v hodnote približne sedem miliárd dolárov.
„Proti dronom nemožno efektívne bojovať klasickou plošnou protivzdušnou obranou. Rusko navyše na mnohých miestach jednoducho nemá dostatok bodovej ochrany,“ povedal pre The Economist analytik Seth Jones z think-tanku Center for Strategic and International Studies.
Podľa expertov budú najbližšie mesiace rozhodujúce. Kľúčovou otázkou zostáva, či Moskva dokáže nájsť účinnú odpoveď na rastúcu ukrajinskú dominanciu v oblasti dronov a pripraviť novú ofenzívu. Súčasný vývoj však naznačuje, že Kyjev získava na bojisku čoraz väčšiu prevahu.
