WASHINGTON - Washington zvažuje tvrdý zásah do fungovania NATO, ktorý by potrestal krajiny s nízkymi výdavkami na obranu a výrazne zmenil ich postavenie.
Tvrdý odkaz z Washingtonu
Súčasný prezident USA Donald Trump pripravuje kroky, ktoré by mohli zásadne preformátovať fungovanie NATO. Podľa informácií britského denníka The Telegraph chce zaviesť systém, ktorý by priamo viazal vplyv členských štátov na to, koľko investujú do obrany.
V praxi by to znamenalo jednoduché pravidlo – kto neprispieva dostatočne, nebude mať právo rozhodovať o kľúčových otázkach aliancie.
Zdroj z americkej administratívy pre Telegraph otvorene priznal, že napätie medzi Washingtonom a európskymi spojencami je citeľné. „Nespokojnosť je skutočná. Krajiny, ktoré nedosahujú päť percent, by nemali hlasovať o budúcich výdavkoch NATO,“ uviedol.
Článok 5 pod otáznikom
Najcitlivejšou časťou návrhu je možnosť obmedziť právo niektorých štátov podieľať sa na aktivácii článku 5 – teda princípu kolektívnej obrany, ktorý je základom celej aliancie.
Podľa úvah, ktoré Trumpova administratíva analyzuje, by krajiny nesplňujúce nové finančné ciele mohli stratiť vplyv nielen pri rozhodovaní o spoločných misiách či rozširovaní aliancie, ale aj pri najzásadnejších bezpečnostných rozhodnutiach.
Európa sa môže postaviť proti
Zatiaľ ide o neoficiálne úvahy – podľa informácií z prostredia NATO ich americkí diplomati ešte formálne nepredložili v bruselskom sídle aliancie. Myšlienka „kto neplatí, ten nerozhoduje“ sa však už objavila v interných diskusiách.
Problém je v tom, že akákoľvek takáto zmena by si vyžadovala súhlas všetkých členských štátov. A práve tu sa očakáva tvrdý odpor Európy.
Napätie medzi USA a európskymi krajinami sa vyostrilo už nedávno, keď viaceré štáty odmietli podporiť americké operácie na Blízkom východe vrátane snahy zabezpečiť Hormuzský prieliv.
Hrozí stiahnutie vojakov z Nemecka
Podľa rovnakých zdrojov Trump zvažuje aj ďalší krok – redukciu americkej vojenskej prítomnosti v Nemecku. Dôvodom má byť nespokojnosť s tým, ako Európa pristupuje k bezpečnostným otázkam, najmä v súvislosti s napätím s Iránom.
Situáciu ešte viac vyhrotil krok Pentagónu, ktorý informoval Kongres o presune približne 750 miliónov dolárov z programu podporovaného NATO určeného na zbrane pre Ukrajinu do amerických zásob.
Krátko nato Trump na rokovaní vlády priznal otvorené sklamanie z aliancie. „Toto bol test. A ak ho nesplníte, nezabudneme,“ odkázal spojencom.
Päť percent ako nový štandard
Debata o výdavkoch sa pritom posúva na novú úroveň. Na minuloročnom summite v Haag sa členské štáty dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov až na päť percent HDP do roku 2035. Z toho má 3,5 percenta smerovať priamo na armádu a zvyšok na širšie bezpečnostné projekty.
Niektoré krajiny, napríklad Poľsko či pobaltské štáty, sa už podľa najnovšej správy NATO k tejto hranici približujú. Mnohé ďalšie však stále balansujú len okolo dvoch percent.
Slovensko zostáva na minime
Slovensko plánuje v roku 2026 držať výdavky na obranu približne na úrovni dvoch percent HDP, čo zodpovedá asi 2,8 miliardy eur. Krajina tak síce formálne spĺňa základný záväzok NATO, no v porovnaní s novými ambíciami aliancie ide len o minimálnu hranicu. V prípade sprísnenia pravidiel by sa Slovensko mohlo zaradiť medzi štáty s nižším vplyvom na rozhodovanie.
