TEHERÁN - Po bombardovaní ropnej infraštruktúry v Iráne sa v niektorých oblastiach objavil nezvyčajný jav. Odborníci upozorňujú na zrážky plné toxických častíc, ktoré môžu ohroziť zdravie ľudí aj životné prostredie.
Po útokoch na ropné zariadenia padá v Iráne „čierny dážď“
Po nedávnych úderoch na iránske ropné zariadenia sa nad niektorými časťami krajiny objavil znepokojujúci fenomén. Obyvatelia hlásia tmavé zrážky kontaminované sadzami a chemickými látkami, ktoré vznikli pri rozsiahlych požiaroch ropných produktov.
Odborníci tento jav označujú ako „čierny“ alebo „toxický“ dážď. Ide o dažďové zrážky, do ktorých sa z atmosféry dostávajú častice dymu, popola a rôzne chemické zlúčeniny uvoľnené pri spaľovaní ropy. Na fenomén upozornil portál iMeteo.sk.
Zrážky plné sadzí a chemikálií
Masívne požiare po bombardovaní ropnej infraštruktúry uvoľnili do ovzdušia obrovské množstvo toxických látok. Tie sa následne viažu na vodné kvapky v atmosfére a pri daždi dopadajú späť na zem.
Takéto zrážky môžu obsahovať napríklad polycyklické aromatické uhľovodíky či oxidy síry, ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní uhlíkových palív.
Tieto látky predstavujú podľa odborníkov vážne zdravotné riziko. Môžu dráždiť dýchacie cesty, poškodzovať pokožku a dlhodobé vystavenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení aj niektorých druhov rakoviny, uvádza iMeteo.sk.
Obyvatelia hlásia zdravotné problémy
Z niektorých častí Teheránu už prichádzajú správy o zdravotných ťažkostiach. Miestni obyvatelia hovoria o pálení očí, podráždenom hrdle a problémoch s dýchaním.
Iránske úrady spolu so zdravotníkmi preto vyzvali obyvateľov, aby obmedzili pobyt vonku, používali ochranné masky a vyhýbali sa kontaktu s dažďovou vodou, ktorá môže obsahovať škodlivé častice.
Útoky zasiahli energetické srdce krajiny
Bombardovanie ropných zariadení je súčasťou širšej vojenskej eskalácie medzi Iránom a koalíciou vedenou Spojenými štátmi a Izraelom, ktorá sa začala koncom februára 2026.
Terčom operácií sa stali rafinérie, sklady palív aj ďalšie energetické objekty v okolí Teheránu a v ďalších častiach krajiny.
Údery na ropnú infraštruktúru majú aj výrazný ekonomický rozmer. Irán totiž patrí medzi významných producentov ropy a vývoz tejto suroviny tvorí jednu z hlavných opôr jeho hospodárstva.
Kľúčovým bodom je napríklad ostrov Kharg v Perzskom zálive, ktorý slúži ako hlavný exportný terminál iránskej ropy smerujúcej na svetové trhy.
Riziko pre svetový trh s energiami
Napätie v regióne zároveň vyvoláva obavy o stabilitu globálnych dodávok energií. Konflikt sa totiž dotýka aj Hormuzskej úžiny, strategického námorného koridoru medzi Perzským zálivom a Ománskym zálivom.
Cez tento úzky priechod prechádza približne pätina svetového exportu ropy. Ak by došlo k jeho uzavretiu alebo ďalším útokom na energetickú infraštruktúru, mohlo by to výrazne zasiahnuť ceny ropy aj svetovú ekonomiku.
Následky môžu trvať dlho
Vedci upozorňujú, že aj keď sa časť škodlivých látok môže z atmosféry rozptýliť v priebehu niekoľkých dní, situácia sa môže zhoršiť, pokiaľ budú požiare ropných zariadení pokračovať.
Nebezpečenstvo totiž nepredstavuje len znečistený vzduch. Toxické častice môžu padať na zem spolu s dažďom a kontaminovať pôdu aj vodné zdroje.
Podobný scenár už svet zažil
Environmentálne následky podobného rozsahu boli zaznamenané aj počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Vtedy zapálené kuvajtské ropné polia vytvorili gigantické oblaky dymu, ktoré spôsobili rozsiahle znečistenie ovzdušia v celom regióne.
Súčasný vývoj v Iráne tak podľa odborníkov opäť ukazuje, že moderné konflikty môžu mať dlhodobé následky nielen pre bezpečnosť štátov, ale aj pre zdravie ľudí a životné prostredie.
