WASHINGTON/TEHERÁN - Nové boje a konflikt, ktorý vypukol na prelome februára a marca 2026 v Iráne spôsobil sekundárny strach v hlavách mladých Američanov. Ich hrozba spočíva v tom, že by mohli byť za veľmi teoretických podmienok povolaní do bojov na Blízkom východe. Tak to zažili ich starí otcovia počas minulého storočia, keď prebiehala vojna vo Vietname. Zopakuje sa podobný scenár? Ani administratíva Donalda Trumpa na toto nedáva jednoznačné odpovede.
Na množiace sa teórie a závery z prieskumov ohľadom možného vyslania do Iránu pod ťarchou povolávacieho rozkazu upozornil portál CNN Prima News.
Rozdiel pri situácii vo Viername na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia a pri konfliktoch zo začiatku milénia a tým z dneška je ten, že kým vtedy prieskumy hovorili o dôvodom zásahu, dnes Američanom chýbajú zásadné odpovede na to, prečo sa muselo až takto rázne zakročiť. USA pritom v spolupráci s Izraelom naďalej pokračuje v leteckých útokoch a ďalšiu vojenskú infraštruktúru.
Obavy sa šíria veľmi rýchlo
Trump sa dokonca nechal počuť, že koniec vojny je už blízko, keďže Irán vraj prišiel o letectvo aj námorníctvo. V spoločnosti sa napriek utvrdzovania Trumpom šíria obavy z toho, že by mohla prísť na rad pozemná operácia a následné zavedenie povinnej vojenskej služby. Tá by sa týkala všetkých mladých Američanov. Ide teda o niečo, čo obyvatelia spojených štátov nezažili už niekoľko dekád.
Na pokoji Američanom nepridala ani Karoline Leavittová, hovorkyňa Bieleho domu, ktorá nevylúčila ani tento známy aspekt vojenského ťaženia. Zavedenie brannej povinnosti je však pritom stále nepravdepodobné.
Prieskum hovorí jasnými číslami, Američanom chýbajú dôvody a odpovede
Nedôvera verejnosti je však na mieste a svedčia o tom závery prieskumu agentúry Ipsos pre portál Reuters. Vojenskú intervenciu totiž podporuje len 27 percent Američanov. Ide o výrazný nesúlad s tým, čo prinášali prieskumy v minulosti. Chronologicky je to tak, že po útoku na Pearl Harbor schválilo vstup Ameriky do druhej svetovej vojny 97 percent občanov, po 11. septembri 2001 a teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku podporilo nasadenie vojakov do Afganistanu 92 percent Američanov a inváziu do Iraku podporilo potom 76 percent. Výsledky sú rozdielne vraj aj preto, že Biely dom málo vysvetľuje intervenčné zásahy v Iráne.
Povinná vojenská služba nie je témou, nateraz, medzitým stúpa cena ropy a Irán má nového vodcu
"Matky sa obávajú zavedenia povinnej vojenskej služby a toho, že sa do nej zapoja ich synovia a dcéry," povedala moderátorka vo Fox News, ktorá viedla rozhovor s hovorkyňou Bieleho domu. Zatiaľ sa USA zamerali len na letecké útoky a povinná služba nie je vraj súčasťou aktuálneho plánu. Pri zavedenej povinnej vojenskej služby by musel tieto záležitosti odsúhlasiť aj Kongres, pričom ten neschválil ani intervenciu v Iráne.
Američania však zatiaľ nejako ráznejšie nereagovali na fakt, že vedenie Islamskej republiky si zvolilo za vodcu Modžtabu Chameneího, syna zosnulého ajatolláha Alího Chameneího, ktorý sa netají ešte agresívnejším postojom a inklinuje k radikálnejším riešeniam ako jeho zosnulý otec. Medzitým v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý má navyše potenciál eskalovať aj do iných krajín, dramaticky stúpajú ceny ropy aj pre uzávierku Hormúzskeho prielivu.
