MOSKVA - Ruský Ďaleký východ sa mení rýchlejšie, než si Moskva pripúšťa. Odborníci upozorňujú na rastúcu čínsku prítomnosť v regióne, ktorý sa vyľudňuje, ekonomicky viaže na Peking a postupne stráca ruský charakter.
Vyľudnené regióny zapĺňajú noví obyvatelia
Čínska prítomnosť na ruskom Ďalekom východe sa v posledných rokoch výrazne posilňuje. Do oblastí, z ktorých odchádzajú ruskí obyvatelia, sa sťahujú tisíce Číňanov, zatiaľ čo opačným smerom prúdia suroviny – od dreva až po nerastné bohatstvo.
Podľa ukrajinskej rozviedky dnes na území Ruska žijú približne dva milióny čínskych občanov. Tento trend potvrdzuje aj skúsený estónsky diplomat Harri Tiido, ktorý dlhodobo sleduje vývoj vzťahov medzi Moskvou a Pekingom.
Nacionalisti hovoria nahlas, Peking mlčí
Tiido upozorňuje, že časť čínskej verejnosti už otvorene hovorí o návrate území, ktoré Rusko v minulosti získalo počas vlády dynastie Čching. Oficiálne miesta v Pekingu síce podobné nároky neformulujú, no podľa diplomata prebieha nenápadný proces postupného prenikania Číny do strategického regiónu.
V samotnom Rusku sa podľa neho čoraz častejšie objavuje pojem „počínšťovanie“ Ďalekého východu. Ide o proces, ktorý síce neprebieha násilne, no dlhodobo mení demografickú aj ekonomickú realitu oblasti, uviedol Tiido pre estónsku verejnoprávnu stanicu ERR.
Židovská autonómna oblasť ako varovanie
Ako príklad uvádza tzv. Židovská autonómna oblasť. Miestna ekonomika je podľa neho dnes takmer úplne závislá od Číny a v horizonte niekoľkých rokov by sa tam Číňania mohli stať väčšinovým obyvateľstvom.
Už v súčasnosti je čínska komunita početnejšia než židovská populácia, podľa ktorej je región pomenovaný. Tento vývoj ilustruje, ako rýchlo sa môže zmeniť charakter celých oblastí bez formálnej zmeny hraníc.
Tichá kolonizácia bez tankov
Podľa českého experta na Rusko Jiřího Justa ide o jav, ktorý možno označiť za expanziu či dokonca kolonizáciu, no bez vojenského nátlaku. Upozorňuje však, že proces prebieha pomaly a z geografického hľadiska je logický – bohatá Čína susedí s riedko osídlenými ruskými územiami.
„Situácia je vážna, ale závisí od uhla pohľadu,“ uviedol Just s tým, že v Rusku sa síce občas objavujú obavy zo straty týchto regiónov, no nejde o tému, ktorú by Moskva vnímala ako bezprostrednú hrozbu.
Vojenský konflikt nehrozí zatiaľ
Hlavným dôvodom relatívneho pokoja je podľa Justa fakt, že čínska komunistická strana oficiálne nevzniesla územné požiadavky. Zároveň neočakáva zopakovanie ozbrojeného konfliktu medzi oboma krajinami z roku 1969.
Moskva aj Peking si podľa neho uvedomujú, že otvorený spor by poškodil ich súčasné strategické partnerstvo. Aj preto je Čína v ruskom verejnom diskurze často vykresľovaná ako spojenec, nie ako hrozba.
Pokoj pred zmenou
Tiido však varuje pred prílišným optimizmom. Podľa neho môže ísť len o prechodnú fázu, počas ktorej Čína vyčkáva, kým sa jej dlhodobá stratégia naplno prejaví.
„Možno len čaká, kým plody jej práce dozrejú a ruský Ďaleký východ jej jedného dňa spadne do lona,“ domnieva sa estónsky diplomat.
