BRATISLAVA - Slovensko aj napriek deklarovanej politike na všetky štyri svetové strany, čo je principiálne správny prístup, zostáva výrazne závislé na vnútornom trhu Európskej únie (EÚ) a nemá vnútorný potenciál reálne naplniť uvedený princíp. Základným problémom Slovenska a aj samotnej EÚ je, že ekonomika sa stala len príveskom politiky. Politiky, ktorá často nastavuje nereálne ciele tak vo verejnom živote, ako aj v sociálnej oblasti. Uviedol to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók na konferencii Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2026.
„Žijeme na úkor budúcich generácií a negenerujeme dostatočné rozvojové impulzy pre budúcnosť. Tento fakt rezultuje aj z nášho prieskumu podnikateľského prostredia, ktorý vystavil tvrdé, ale pravdivé vysvedčenie našej hospodárskej politike, ktorá postupne ukrajuje priestor pre podnikateľské subjekty, ale aj pre schopných jednotlivcov, ktorí vidia väčšie možnosti za hranicami Slovenska než doma. Riziko dezindustrializácie je viac ako reálne so všetkými dosahmi v oblasti politiky, sociálnych záležitostí a životnej úrovne ľudí,“ priblížil.
Neľútostný politický boj
Toto všetko sa podľa jeho slov odohráva v prostredí neľútostného politického boja, ktorý nerešpektuje ani základné pravidlá hry. „Boj o lajky nie je cestou k ekonomickej prosperite. Je nevyhnutné z hľadiska budúcnosti našej krajiny, našich občanov a firiem, aby sme spoločne hľadali východisko zo súčasnej situácie. Slovensko a jeho ekonomika je iba malým člnkom v rozbúrenom globálnom a európskom priestore. Pokiaľ sa my u nás doma nezhodneme na základných atribútoch a cestách nášho ekonomického smerovania, tak sa v neistom svete stratíme,“ zdôraznil. „Musíme dokázať aj svoju politickú zrelosť a zhodnúť sa na tom, čo je pre krajinu kľúčové, a politicky súperiť najmä v spôsobe realizácie tohto cieľa. V európskom priestore je potrebné si uvedomiť, že bez celoeurópskej spolupráce bude Európa ako kontinent, jej firmy a občania vystavená ďalšiemu úpadku,“ upozornil.
„Vráťme sa teda k myšlienke, ktorú v medzinárodnej politike označujeme ako ‚detente‘, ktorá tento termín využíva na označenie politického obdobia, kedy sa znižuje napätie medzi blokmi. Ako jeden z najlepších príkladov môže slúžiť Helsinský akt z roku 1975, ktorý práve vo vrcholiacej studenej vojne ukázal cestu k zníženiu napätia medzi veľmocami, ako aj medzi vojensko-politickými paktmi a nastolil racionálnu formu spolupráce medzi Východom a Západom,“ podčiarkol.
Dnes, viac ako 50 rokov po podpísaní záverečného helsinského aktu
Dnes, viac ako 50 rokov po podpísaní záverečného helsinského aktu, nastala podľa Mihóka doba nie pre jeho oprášenie, ale jeho inováciu v prospech občanov Európy, v prospech európskej ekonomiky a jej konkurenčnej schopnosti. „Tam orientujme aj našu zatiaľ len deklarovanú politiku na štyri svetové strany. Víťazmi sa stávajú nie tí, ktorí len hovoria. Víťazmi sa stávajú tí, ktorí myslia a konajú súčasne globálne, ale v prospech svojej krajiny, svojej ekonomiky a svojich občanov,“ dodal predseda SOPK.
