MOSKVA - Sabotáže, požiare a výbuchy v Európe sa už dávno nepovažujú za náhodné incidenty. Podľa západných analýz za nimi stojí systematická sieť ľudí, ktorých Moskva verbuje na jednorazové úlohy – lacno, anonymne a na diaľku.
Európa pod tichým útokom
Vojna Ruska proti Ukrajine sa neodohráva len na fronte. Popri bojoch na východe sa jej tiene šíria aj hlboko do európskych miest. Železnice, sklady, nákupné centrá či logistické uzly sa stávajú terčmi útokov, ktoré majú spoločného menovateľa – stopu vedúcu k Moskve.
Britský denník The Sun upozornil na mrazivý detail: ruské bezpečnostné štruktúry si vytvorili neoficiálny „cenník“ za sabotáže, ktoré v Európe vykonávajú tzv. agenti na jeden deň.
Koľko stojí chaos
Podľa zistení denníka sa jednotlivé úlohy oceňujú podobne ako brigády – rozdiel je len v ich dôsledkoch. Jednoduché graffiti na budove má hodnotu niekoľkých desiatok eur, inštalácia skrytej kamery niekoľko stoviek. Prieskum objektov sa pohybuje v tisícoch. Najvyššie sumy sú vyhradené pre násilné činy vrátane vrážd, kde odmeny dosahujú desiatky tisíc eur.
Motiváciou je rýchly zisk, často však len na papieri. Mnohí z regrutovaných ľudí sa k peniazom nikdy nedostanú.
Kto sú „agenti na jeden deň“
Médiá aj analytici upozorňujú, že veľká časť týchto ľudí pochádza z Ukrajiny a Poľska. Ide najmä o sociálne slabších jednotlivcov, ktorým ruskí sprostredkovatelia sľubujú ľahké peniaze za „neškodné úlohy“. Skutočný cieľ je však iný: vyvolávať strach, destabilizovať spoločnosť a zvyšovať cenu podpory Ukrajiny v očiach európskej verejnosti.
Podľa správy britského think-tanku RUSI prudký nárast incidentov naznačuje koordinovanú kampaň, ktorá má zároveň testovať hranice reakcie štátov NATO.
Čísla, ktoré znepokojujú
Západné analýzy hovoria jasne. Center for Strategic and International Studies zaznamenalo v roku 2024 až 34 prípadov vážnych sabotáží alebo podpaľačských útokov. V roku 2023 išlo o dvanásť prípadov, v roku 2022 len o dva. Nárast je prudký a jednoznačný.
Medzinárodné centrum pre boj proti terorizmu zároveň identifikovalo od začiatku vojny viac než stovku incidentov, ktoré majú preukázateľné prepojenie na Rusko. Najčastejšie sa odohrali v Poľsku a Francúzsku.
Prípad, ktorý skončil väzením
Jedným z najvýraznejších príkladov je príbeh 17-ročného Ukrajinca Daniila Bardadima. Podľa litovských úradov bol v roku 2024 naverbovaný ruskými službami na zapálenie predajne IKEA vo Vilniuse.
Za sériu plánovaných útokov mu sľúbili vysokú finančnú odmenu a auto. Výsledok? Iba staré BMW, žiadne peniaze a viac než tri roky vo väzení. Požiar nespôsobil obete, no škody presiahli pol milióna eur. Litva čin kvalifikovala ako teroristický útok.
Zdroj citovaný v analýze RUSI tvrdí, že ukrajinským regrútom býva často vyplácaný len zlomok sľúbených súm – približne desať percent toho, čo dostávajú verbovaní ľudia v západnej Európe.
Sabotáže naprieč kontinentom
Medzi najvážnejšie incidenty posledných mesiacov patrí výbuch na železničnom spojení medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorý poľské úrady označili za bezprecedentný. V Británii bol podpálený ukrajinský sklad v Londýne, v inom prípade sa v lietadle objavila listová bomba. V Lipsku boli rozmiestnené balíky s pascami a v Litve havarovalo nákladné lietadlo spoločnosti DHL.
Nábor bez kontaktu
Po masovom vyhostení ruských diplomatov z krajín NATO v roku 2022 sa nábor presunul takmer výlučne do online priestoru. Podľa analytikov sa komunikácia odohráva cez šifrované aplikácie ako Telegram či Viber, ale aj prostredníctvom sociálnych sietí typu Instagram či dokonca streamovacích služieb ako Twitch.
„Model sa zásadne zmenil. Namiesto profesionálnych agentov ide o lacné, jednorazové úlohy pre ľudí, ktorých možno kedykoľvek poprieť,“ konštatuje správa RUSI. Výsledkom je sieť, ktorá je lacná, flexibilná a mimoriadne ťažko zmapovateľná.
