WASHINGTON - Dánsko, Grónsko a Spojené štáty sa stále nezhodnú v základných veciach v súvislosti s Grónskom, vyhlásil po rokovaní s americkými činiteľmi dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen na tlačovej konferencii vo Washingtone. Dodal, že vznikne pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorá sa po prvý raz stretne v najbližších týždňoch. Grónsko musí posilniť spoluprácu s USA, ale to neznamená, že chce, aby ho Spojené štáty vlastnili, povedala novinárom grónska ministerka zahraničia Vivian Motzfeldtová. Americký prezident Donald Trump neskôr podľa médií povedal, situácia ohľadom Grónska sa nejako vyrieši, a zopakoval, že USA ostrovnú krajinu potrebujú kvôli národnej bezpečnosti.
Rasmussen a Motzfeldtová dnes v Bielom dome rokovali so šéfom americkej diplomacie Marekom Rubiem a viceprezidentom J.D. Vancem. Dánsko a Grónsko požiadali o stretnutie po tom, ako Trumpova administratíva otvorene hovorila o ambícii ovládnuť toto dánske autonómne územie, pričom ako dôvod Trump spomína otázku americkej národnej bezpečnosti.
Americký postoj nezmenený
Rasmussen uviedol, že sa americký postoj v otázke Grónska nepodarilo zmeniť. "Je jasné, že prezident (Trump) si želá dobyť Grónsko," uviedol po rokovaní dánsky minister podľa agentúr AFP a dodal, že spoločne s grónskou kolegyňou dali americkým zástupcom najavo, že "to nie je v záujme" Dánska.
Spomínaná pracovná skupina má podľa neho preskúmať, či je možné nájsť spoločnú cestu. "Aj keď spolu jasne nesúhlasíme, dohodli sme sa, že dáva zmysel skúsiť si spoločne na vysokej úrovni sadnúť a preskúmať, či existujú možnosti, ako upokojiť obavy prezidenta (Trumpa) pri súčasnom rešpektovaní neprekonateľných červených línií Dánskeho kráľovstva," uviedol Rasmussen na tlačovej konferencii, ktorú vysielala napríklad stanica BBC.
Spolupráca s rešpektom
"Chceme pracovať s našimi americkými priateľmi a spojencami, ale musí to byť spolupráca založená na rešpekte, a musí rešpektovať naše hranice," dodal šéf dánskej diplomacie, ktorý zároveň rokovania s americkými činiteľmi označil za "priamu, ale tiež konštruktívnu diskusiu". "Ideje, ktoré by nerešpektovali územnú celistvosť Dánskeho kráľovstva a právo na sebaurčenie grónskeho ľudu, sú samozrejme absolútne neprijateľné," uviedol Rasmussen.
Trump opäť zdôraznil národnú bezpečnosť
Trump ešte pred začiatkom rokovaní na svojej sociálnej sieti zopakoval, že USA potrebujú Grónsko na zabezpečenie národnej bezpečnosti. Ak Grónsko USA nezískajú, bude sa o to podľa šéfa Bieleho domu pokúšať Rusko a Čína. Následne sa na účte Bieleho domu na sieti X objavil odkaz na toto oznámenie s animovaným obrázkom, na ktorom je vidieť psie záprahy s grónskymi vlajkami, ktoré má na výber z dvoch smerov: Jeden vedie k Bielemu domu s blankytnou oblohou a slnkom, druhý k Číne a Rusku, s búrkou a bleskom na oblohe.
"Grónsko je veľmi dôležité pre národnú bezpečnosť," povedal neskôr Trump novinárom. "A problém je, že Dánsko nemôže nič robiť s tým, ak Rusko alebo Čína chcú Grónsko okupovať, ale my môžeme urobiť čokoľvek. Zistili sme to minulý týždeň s Venezuelou," vyhlásil šéf Bieleho domu podľa agentúry Reuters. Dodal, že Rubio s Vancom ho zatiaľ o výsledkoch dnešného rokovania neinformovali.
Rasmussen dnes vyhlásil, že neexistuje žiadna "okamžitá hrozba" zo strany Číny a Ruska, ktorú by Dánsko a Grónsko nemohli zvládnuť. Obaja ministri zároveň upozornili na dlhoročné spojenectvo Dánska so Spojenými štátmi.
Trump hovorí o vlastníctve ostrova
Trump v posledných dňoch opakovane hovorí o tom, že Spojené štáty na zabezpečenie svojej bezpečnosti nevyhnutne potrebujú Grónsko vlastniť a že ostrov prevezmú. Na dosiahnutie tohto cieľa pritom odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily, čím šokoval spojencov v NATO, ktorého členom je aj Dánsko. Rubio následne Trumpove slová miernil a uviedol, že USA chcú Grónsko od Dánska kúpiť a teraz tam neplánujú podniknúť vojenskú inváziu.
Proti zámeru Spojených štátov získať strategicky významný a na nerastné suroviny bohatý arktický ostrov sa už skôr vyslovili politickí predstavitelia Dánska i Grónska. Obe krajiny sú toho názoru, že o budúcnosti ostrova majú právo rozhodnúť len jeho obyvatelia. Grónska a dánska vláda medzitým oznámili, že Dánsko oddnes spoločne so spojencami z NATO zvyšuje vojenskú prítomnosť v okolí Grónska v rámci sľubu posilniť obranu v Arktíde.
Grónska vláda uviedla, že Dánsko a spojenci zvýšia vojenskú prítomnosť pri ostrove
Grónska vláda oznámila, že Dánsko oddnes spoločne so spojencami z NATO zvyšuje vojenskú prítomnosť v okolí Grónska v rámci sľubu posilniť obranu v Arktíde, píše agentúra Reuters. Vojenské jednotky v oblasti absolvujú výcvik, ktorý ich má pripraviť na operácie v arktických podmienkach. Cieľom cvičenia je posilniť akcieschopnosť Severoatlantickej aliancie v regióne a zvýšiť jeho bezpečnosť.
Švédsky premiér Ulf Kristersson na sieti X následne oznámil, že niektorí dôstojníci švédskej armády na arktický ostrov už pricestovali. Rovnaký krok urobilo tiež Nórsko, ktoré podľa ministra obrany Torea Sandvika vyslalo do Grónska dvoch zástupcov ozbrojených síl, uvádza Reuters. Sandvik dodal, že príslušníci nórskej armády sa začnú podieľať na plánovaní ďalšej spolupráce spojencov v NATO. Podľa stanice BBC sa k posilneniu vojenskej prítomnosti v Grónsku pripoja aj Nemecko a Francúzsko.
Berlín Vo štvrtok vyšle do Grónska 13 vojakov v rámci prieskumnej misie spoločnej s ďalšími európskymi krajinami, uviedla dnes podľa Reuters spolková vláda a ministerstvo obrany. Misia, o ktorú požiadala Kodaň, sa bude konať od štvrtka do soboty a jej cieľom je preskúmať možné vojenské príspevky na posilnenie bezpečnosti regiónu, uviedol nemecký rezort obrany, podľa ktorého by mohlo ísť napríklad o námorný dohľad.
Americká administratíva v posledných týždňoch otvorene hovorí o svojich ambíciách získať Grónsko, ktoré je dánskym autonómnym územím. Prezident Donald Trump pritom údajne nedostatočnú bezpečnosť v regióne používa ako svoj hlavný dôvod, prečo chce Grónsko "tak či onak" získať pod priamou kontrolou USA.
Dánsko mobilizuje svoje jednotky
Dánske ministerstvo obrany podľa agentúry AFP v dnešnom vyhlásení oznámilo, že už mobilizuje svoje jednotky, ktoré sa cvičenia v okolí ostrova zúčastnia. "V nadchádzajúcom období to povedie k zvýšenej vojenskej prítomnosti v Grónsku a jeho okolí, vrátane armádnych lietadiel, plavidiel a spojeneckých vojakov," uviedlo ministerstvo.
Premiér Kristersson uviedol, že švédski dôstojníci vyslaní na žiadosť Dánska sú súčasťou skupiny zloženej z vojenského personálu viacerých krajín NATO. Úlohou skupiny je podľa švédskeho premiéra príprava na plánované dánske vojenské cvičenie Arctic Endurance (Arktická odolnosť). Posledné vojenské cvičenie v okolí Grónska sa konalo minulý rok pod názvom Arctic Light 2025 (Arktické svetlo 2025) a zúčastnilo sa ho viacero členských krajín Severoatlantickej aliancie. Spojené štáty medzi nimi neboli.
Arktický ostrov bol do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.
