WASHINGTON - Spor o Grónsko otvoril v transatlantických vzťahoch trhlinu, ktorú pozorne sleduje Peking. Kým Washington pritvrdzuje rétoriku, Európa sa ocitá pred strategickou dilemou.
Grónsko ako jablko sváru medzi spojencami
Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou sa v posledných týždňoch dostali pod tlak. Spúšťačom napätia sa stali vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý otvorene presadzuje prevzatie Grónska. Takýto postup vyvolal v európskych metropolách znepokojenie a vlnu solidarity s Dánskom, pod ktoré autonómne územie patrí.
Kodaň dala jasne najavo, že o žiadnom predaji alebo odovzdaní Grónska neuvažuje. Podporu jej vyjadrili viaceré európske krajiny, ktoré Trumpovu konfrontačnú rétoriku vnímajú ako zásah do princípov spolupráce medzi spojencami.
Trump hovorí o bezpečnosti a špionáži
Americký prezident obhajuje svoje ambície argumentom národnej bezpečnosti. Podľa jeho slov má Grónsko kľúčový strategický význam pre obranu USA.
„Potrebujeme Grónsko zo strategických dôvodov. V túto chvíľu je obklopené ruskými a čínskymi špionážnymi loďami,“ vyhlásil Trump podľa stanice CNN.
Práve spomínanie Číny v tomto kontexte však vyvolalo ostrú reakciu Pekingu.
Peking cíti príležitosť
Čínske vedenie sa proti Trumpovým vyjadreniam ohradilo a vyzvalo Washington, aby Peking prestal používať ako argument vo svojich politických prejavoch. Súčasne však pozorne sleduje rastúce napätie medzi USA a Európou.
„Existuje reálna možnosť, že Čína a Európa nájdu spoločnú reč v otázke Grónska, ak pôjde o odpor voči americkej expanzívnej politike,“ uviedol pre South China Morning Post profesor medzinárodných vzťahov Čang Sin z Univerzity v Šanghaji.
Podľa expertov by sa tak mohla otvoriť nová kapitola geopolitických vzťahov v Arktíde.
Tlak USA môže Čínu paradoxne posilniť
Analytici upozorňujú, že pokračujúci tlak zo strany Washingtonu môže mať opačný efekt, než si Biely dom želá. Namiesto oslabenia čínskeho vplyvu by mohol Peking povzbudiť k aktívnejšiemu pôsobeniu v polárnych oblastiach.
„Ak budú Spojené štáty ďalej vyvíjať nátlak na Európu, vyšlú tým signál, že Arktída si zaslúži väčšiu pozornosť Pekingu. Pre niektorých Európanov potom môže Čína pôsobiť ako stabilnejší a predvídateľnejší partner,“ konštatoval nórsky politológ Marc Lanteigne.
Veda namiesto armády, záujem však pretrváva
Čína zatiaľ v Arktíde nemá vojenské základne. Jej prítomnosť sa opiera najmä o vedecké projekty – výskumné stanice prevádzkuje na Špicbergoch, Islande aj v Nórsku. Záujem o región však presahuje akademickú sféru.
V minulosti sa Peking pokúsil zapojiť aj do ťažobných projektov priamo v Grónsku a ďalších častiach Arktídy. Ako uvádza High North News, tieto plány narazili na extrémne finančné náklady a technické prekážky, ktoré zatiaľ znemožnili ich realizáciu.
