NEW YORK - Rusko sa už roky pokúša presadiť logiku rozdelených sfér vplyvu. Podľa svedectiev, ktoré teraz pripomína The New York Times, Moskva ponúkla Spojeným štátom tichý súhlas s ich postupom vo Venezuele výmenou za to, že Washington uzná ruské nároky na Ukrajinu.
Návrh starší než samotná vojna
Myšlienka „výmeny“ medzi Venezuelou a Ukrajinou nevznikla po ruskej invázii z roku 2022. Ako píše denník The New York Times, Moskva ju začala naznačovať už približne pred siedmimi rokmi, teda v období, keď sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom prudko zhoršovali a zároveň eskalovalo napätie okolo Venezuely.
Denník sa odvoláva na svedectvo Fiony Hillovej, bývalej poradkyne pre Rusko a Európu v prvej administratíve Donalda Trumpa, ktorá o týchto snahách hovorila verejne počas kongresového vypočutia v októbri 2019 – viac než dva roky pred začiatkom plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu.
Logika sfér vplyvu podľa Kremľa
Hillová uviedla, že ruská strana sa prostredníctvom oficiálnych vyjadrení, médií aj provládnych komentátorov snažila presadiť predstavu, že veľmoci by si mali navzájom uznať kontrolu nad „svojimi“ regiónmi. V tomto rámci Moskva podľa nej jasne signalizovala záujem o osobitnú dohodu, ktorá by spájala situáciu vo Venezuele s postavením Ukrajiny.
Podstata návrhu bola jednoduchá: ak Spojené štáty trvajú na práve rozhodovať o dianí vo svojom geopolitickom okolí, mali by rovnaké právo priznať aj Rusku. Ukrajina mala byť v tomto ponímaní chápaná ako ruská sféra vplyvu.
„Vy ste na našom dvorku“
Hillová opísala, že ruskí predstavitelia túto logiku formulovali veľmi priamo. Podľa ich interpretácie chcel Washington, aby Moskva ustúpila z amerického „dvora“ vo Venezuele, no zároveň podľa Kremľa Spojené štáty samy zasahovali na ruskom „dvore“ na Ukrajine. Tento postoj Hillová tlmočila aj osobne počas cesty do Moskvy, kde mala za úlohu ruský návrh jednoznačne odmietnuť.
Venezuela ako nástroj tlaku
Ruský návrh sa objavil v čase, keď sa vzťahy medzi USA a Venezuelou výrazne zhoršovali a Washington stupňoval tlak na režim prezidenta Nicolása Madura. Moskva na to reagovala posilnením svojej prítomnosti v krajine – dodávkami zbraní aj vyslaním približne stovky vojakov, ktorí mali demonštrovať politickú a vojenskú podporu caracaskému režimu.
The New York Times pripomína, že práve stabilita proruských režimov v zahraničí bola pre Kremeľ dôležitým prvkom širšej geopolitickej stratégie. Ich oslabovanie Moskva vnímala ako stratu vplyvu.
Ukrajina zostáva kľúčovou prioritou
Hoci ruské ministerstvo zahraničných vecí opakovane označovalo postup Spojených štátov vo Venezuele za porušenie medzinárodného práva, hlavná pozornosť Kremľa sa dlhodobo sústreďuje na Ukrajinu. Vojna proti nej zostáva strategickou prioritou ruskej politiky.
V čase, keď sa administratíva prezidenta Donalda Trumpa snaží posunúť mierové rokovania, Moskva podľa denníka postupuje opatrne. Nechce robiť zásadné ústupky na Ukrajine, no zároveň sa usiluje nevyhrotiť vzťahy s Bielym domom do bodu otvoreného konfliktu.
Dlhodobý vzorec ruského uvažovania
Prípad Venezuely a Ukrajiny tak podľa The New York Times zapadá do širšieho obrazu ruského prístupu k medzinárodnej politike. Kremeľ sa dlhodobo snaží presadiť model, v ktorom by veľmoci mali neformálne uznané sféry vplyvu – aj za cenu obmedzenia suverenity menších štátov.
