BRATISLAVA - Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v pondelok v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám s vysokým počtom príchodov. Slovensko odmieta povinné prerozdeľovanie migrantov, ale odmieta aj povinné platby za ich neprijatie.
Súčasťou paktu, ktorý členské štáty EÚ prijali v roku 2024, je mechanizmus povinnej solidarity, ktorý nariaďuje presídľovanie migrantov, pokutu vo výške 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta alebo poskytnutie operatívnej a technickej podpory pre štáty, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku. Brusel pôvodne plánoval určiť rámec solidarity na 30-tisíc migrantov, ale potom došlo k dohode na počte 21-tisíc migrantov.
Je na rozhodnutí každého členského štátu, aký typ solidárneho opatrenia prisľúbi vrátane kombinácie rôznych opatrení. Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúci rok z dôvodu výrazného migračného tlaku. Niektoré krajiny vrátane Česka a Poľska to už urobili.
Rokovania sú politicky citlivé, keďže vlády v celej Únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení. Návrh musia členské štáty po splnení procesných krokov schváliť kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady. Stane sa tak pravdepodobne 16. decembra, najneskôr však do konca roka.
Slovensko migračný pakt odmieta
Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ zastupoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý zopakoval odmietavý postoj Slovenska k týmto opatreniam. "Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii," uviedol slovenský minister.
Podľa jeho slov jasne prezentoval, že Slovensko odmieta povinné prerozdeľovanie migrantov, ale odmieta aj povinné platby za ich neprijatie. "Podľa nás ide o falošnú solidaritu, ktorá navyše trestá aj tie krajiny, ktoré si už svoju povinnosť dávno splnili. Pridali sme sa k Maďarsku a odmietli všetky mechanizmy migračného paktu. Slovensko si nenechá nanútiť povinnosti, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť a suverenitu," tvrdí minister.
Ako ďalej zdôraznil, Slovensko po boku Maďarska nebude podporovať žiadnu z alternatív solidarity, pokiaľ sa neotvoria rokovania o výnimke pre SR. Podľa jeho slov sme prijali desaťtisíce utečencov po tom, ako vypukla vojna na Ukrajine. "Sme za EÚ ale so suverénnym slovenským hlasom a o migračnej politike si budeme rozhodovať sami," hovorí.
Začína vzbura, reaguje Maďarsko
Brusel svojím včerajším rozhodnutím o migrácii spustil podľa Orbána nový, absurdný a nespravodlivý útok proti Maďarsku. "To, že Európska komisia tvrdí, že Maďarsko sa migračná kríza netýka, je samo o sebe poburujúce a úplne odtrhnuté od reality. Maďarsko je totiž najstabilnejšou obrannou baštou celej Európy – len tento rok sa desaťtisíce ľudí pokúsili ilegálne prekročiť naše hranice. My sme tomu zabránili pomocou hraničného plota a tisícov pohraničných strážcov, za čo nás v Bruseli trestajú miliónom eur denne," hovorí maďarský premiér.
Podľa Orbánovej interpretácie migračného paktu by Maďarsko muselo na základe solidarity medzi členskými krajinami EÚ prijať 21-tisíc žiadateľov o azyl, alebo zaplatiť 420 miliónov eur. "Maďarsko aj tak vynakladá dosť na ochranu vonkajšej hranice únie. Neprijmeme ani jediného migranta a nebudeme platiť za migrantov. Začína vzbura," napísal Orbán v príspevku na sociálnej sieti.
Širší balík návrhov z Bruselu
Systém solidarity je súčasťou širšieho balíka návrhov, o ktorých ministri diskutujú paralelne s iniciatívami na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“ mimo územia EÚ pre odmietnutých žiadateľov o azyl, sprísnené sankcie pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré EÚ považuje za bezpečné.
Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.
Ministri v pondelok tiež prijali svoju pozíciu k dvom legislatívnym návrhom, ktoré majú urýchliť a zefektívniť azylové konania pre žiadateľov, ktorí nemajú nárok na ochranu v EÚ. Ide o nariadenia týkajúce sa bezpečnosti tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu. Schválením pozície Rady EÚ sa otvára priestor na rokovania s Európskym parlamentom o konečnej podobe nariadení.
Štáty následne schválili aj svoju pozíciu k tretiemu nariadeniu s cieľom zjednodušiť postupy voči osobám, ktoré sa v krajinách Únie zdržiavajú nelegálne. Nariadenie má zaviesť jednotné pravidlá návratového konania v celej EÚ, určuje povinnosti pre osoby bez práva na pobyt a vytvára nástroje na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Súčasťou návrhu je aj možnosť, aby členské krajiny zriaďovali takzvané návratové centrá v tretích krajinách.
Krajiny najviac vystavené migračnému tlaku
Grécko a Cyprus sú pod migračným tlakom v dôsledku množstva prichádzajúcich migrantov za posledný rok. Tlaku sú vystavené aj Španielsko a Taliansko, tie zas pre vysoký počet migrantov, ktorých zachránili na mori. Táto štvorica krajín preto bude oprávnená využívať Fond solidarity, ktorý sa začne uplatňovať v polovici roka 2026.
Ohrozené migračným tlakom sú aj Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Holandsko, Írsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko, a to buď pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov v predchádzajúcom roku, pretrvávajúce zaťaženie ich prijímacích systémov, alebo hrozbu zneužitia migrácie na politické účely. Tieto krajiny budú preto mať prednostný prístup k nástrojom EÚ na podporu zvládania migrácie. Ich situácia bude priebežne vyhodnocovaná.
