PARÍŽ – Skutky tohto zločinca a vraha patria medzi najdesivejšie v histórii francúzskej kriminalistiky. meno Nicolas Claux sa síce objavuje v súdnych spisoch, no medzi širokou verejnosťou sa rozšírila jeho prezývka "parížsky upír". O tom, že chce ochutnať ľudské mäso, sníval od takmer útleho detstva. Svoj veľký vzor mal v inom kanibalovi.
Nicolas Claux o sebe prezradil, že chuť na ľudské mäso sa u neho vyvinula, keď pracoval v márnici sv. Jozefa v Paríži. Veľký zlom v živote bola pre neho smrť starého otca. Mal iba desať rokov a znášal to veľmi zle. Dva roky na to sa nejakým spôsobom dozvedel o notoricky známom kanibalovi Issei Sagawovi. Ten v roku 1981 zavraždil v Paríži Holanďanku a potom zjedol rôzne časti jej tela.
Claux potom rozmýšľal, že jeho silná túžba ochutnať ľudské mäso nemusí byť až tak nezvyčajná. Po strednej škole si začal hľadať prácu, ktorá by utíšila jeho zvrátené vášne. Zamestnal sa v miestnej márnici, kde po prvýkrát ochutnal ľudské mäso. "Do márnice ma lákali mŕtve telá. Začínal som mať fantázie o hryzení a trhaní mäsa od kosti. Bolo to zvrátené," povedal v podcaste Anything Goes s Jamesom Englishom, cituje Mirror.
Najprv konzumoval len surové mäso
V čase, keď začal pracovať v márnici, neexistovalo vo Francúzsku špecializované vzdelanie na výkon tejto práce. Predtým bol sanitárom, a keď mu ponúkli iné miesto, Claux to ihneď zobral.
"Nechávali ma tam samého. Nikdy som si nemyslel, aké ľahké je počas pitvy odobrať z tela kúsok mäsa a zjesť ho. V začiatkoch som si bral len surové. Neskôr som si ho nakrájal na malé tenké plátky, priniesol som ich domov a varil na rozličný spôsob," hovorí Claux o jej svojej zvrátenej úchylke.
Ako píše fghsnews, pred konzumáciou ľudského mäsa si "parížský upír" najprv stále prečítal zdravotnú dokumentáciu obete. Údajne to robil z dôvodu, aby sa uistil, že krv nie je kontaminovaná, alebo staršia ako 4 dni (zrážanlivosť). Z nemocnice dokonca kradol aj krv. V laboratóriu už bola odfiltrovaná a úplne čistá. Neobsahovala plazmu, takže do nej primiešaval popol alebo proteínový prášok a volal to "proteínový nápoj".
Stal sa vrahom
Po určitom čase už Clauxovi malé kúsky mäsa z márnice nestačili. Na ukojenie túžby sa rozhodol aj zabíjať. Jeho prvou obeťou bol Thierry Bissonnier (34), s ktorým sa spoznal v 90. rokoch cez službu Mintel (dostupná cez telefónne linky). Od samého začiatku ho mal v úmysle zabiť a zjesť. Bissonnier bol homosexuál a keď mu Claux navrhol, aby sa stretli, tak súhlasil. Dal mu dal adresu a Claux prišiel k nemu domov. Akonáhle prekročil prah bytu, vytiahol z vrecka pištoľ a zastrelil ho.
Ešte predtým ako pokojne opustil jeho byt, zobral mu doklady aj šekovú knižku. Hnijúce telo Bissonniera našli jeho rodičia až po troch dňoch. Báli sa o syna, ktorý sa dlho neozýval.
Falošné šeky ho odhalili
Nicolasa Clauxa napokon ako 22-ročného zatkla parížska polícia pred Moulin Rouge. Písal sa 15. november 1994. Vyšetrovatelia ho obvinili pre podozrenie z vraždy. Kanibala odhalili falošné šeky. V banke si chcel z účtu svojej obete vybrať peniaze. Keď ho požiadali o doklad totožnosti, bankárovi ukázal Bissonnierov vodičský preukaz, ale s vlastnou fotografiou. Začali ho podozrievať a napokon odhalili, že podpisy na Bissonniesovom preukaze a šeku sa líšia. Banka následne upozornila úrady.
Vo väzbe sa "parížsky upír" pomerne rýchlo priznal. Po prehliadke bytu sa zločiny voči nemu len potvrdili. Policajti objavili na podlahe rozhádzané zuby. Zo stropu viseli ľudské pozostatky, v chladničke boli dve ukradnuté vrecká s krvou a v nádobách po byte divný poprašok. Vyšetrovatelia v laboratóriu odhalili, že to bol ľudský popol. Claux mal doma aj veľkú zbierku sado-maso kaziet. Pištoľ, ktorou zabil Bissonnieriho, bola ukrytá v spálni pod vankúšom.
Na slobodu pred uplynutím trestu
Nicolas Claux napokon za vraždu a falšovanie šekov dostal 12-ročný nepodmienečný trest. Z väzenia ho prepustili za dobré správanie po siedmich rokoch a štyroch mesiacoch (marec 2002). V súčasnej dobe žije v Dubline a predáva fotografie, alebo obrazy vlastnej výroby.
"Ľudia sa ma ako prvé vždy pýtajú, ako chutí ľudské mäso. Vôbec nejde o chuť. V tej dobe som mal ale rád ale koninu, takže to chutilo ako tatarák z koňa. Išlo ale skôr o pocit uspokojenia, ako prežitok z chuti. Neustále ma to udržiavalo v eufórii," prezradil na záver v podcaste Anything Goes.
