WASHINGTON - Plánované stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom sa rozplynulo skôr, než sa stihlo uskutočniť. Podľa informácií denníka Financial Times americká strana zrušila summit v Budapešti po tom, čo Rusko trvalo na tvrdých podmienkach týkajúcich sa Ukrajiny.
„Maximalistické požiadavky“ z Kremľa
Pár dní po tom, ako si prezidenti USA a Ruska telefonovali a predbežne súhlasili s osobným stretnutím, prišiel do Washingtonu list z ruského ministerstva zahraničia. V ňom Kremeľ zdôrazňoval, že rokovania musia riešiť takzvané „koreňové príčiny“ ruskej invázie — teda požiadavky Moskvy na masívne územné ústupky Kyjeva, obmedzenie ukrajinskej armády a záruku, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.
Tým sa podľa americkej strany dialóg okamžite zablokoval.
Kľúčový telefonát Rubia s Lavrovom
Rozhodujúci moment prišiel počas telefonátu amerického ministra zahraničných vecí Marka Rubia so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Po rozhovore Rubio Trumpovi odporučil summit zrušiť, pretože Moskva neprejavila „žiaden náznak kompromisu“, uviedol zdroj Financial Times, ktorý na celú vec upozornil.
Americkí predstavitelia už predtým pochybovali, či má vôbec zmysel s Ruskom rokovať, keďže Lavrov podľa nich na stretnutí v New Yorku obhajoval nepravdivé tvrdenia o „nacistickom režime v Kyjeve“.
Napätie aj na linke Trump–Zelenskyj
Samotná komunikácia medzi Trumpom a Putinom bola pritom spočiatku opatrne optimistická. Trump po telefonáte zo 16. októbra hovoril o „produktívnej“ debate. Podľa ľudí oboznámených s priebehom ho však rýchlo podráždilo, keď ruský prezident začal chváliť údajné úspechy ruských jednotiek pri Kupjansku a rieke Oskil.
O deň neskôr bolo napätie cítiť aj vo Washingtone. Počas stretnutia s Volodymyrom Zelenským mal Trump tlačiť ukrajinského lídra k ústupkom a podľa zdrojov hádzal po stole mapy Ukrajiny so slovami, že ich má „plné zuby“.
Po zrušenom summite: sankcie a kritika Moskvy
Napriek frustrácii zo situácie Trump následne pritvrdil voči Moskve. Zaviedol sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti a ostro kritizoval Putina za demonštratívne testovanie jadrových zbraní namiesto snahy viesť mierové rokovania.
Rusko medzitým obvinilo Ukrajinu a jej spojencov v Európe z toho, že bránia diplomatickému pokroku, ktorého sa podľa tvrdení Moskvy dosiahlo na augustovom stretnutí Trumpa a Putina na Aljaške. Tento naratív však americká strana odmieta.
Podľa bývalého experta amerických tajných služieb Petera Schroedera bol po aljašskej schôdzke frustrovaný aj Putin — nepodarilo sa mu presvedčiť Trumpa, aby prijal ruský pohľad na vojnu a prehodnotil svoju politiku.
