KYJEV - Ruské rakety zasahujú miesta, kde Ukrajina trénuje svojich nováčikov. Práve tam prichádzajú o život desiatky regrútov. Kyjev o rozsahu týchto strát mlčí – no medzi vojakmi rastie hnev aj strach.
Ráno 16. októbra dopadla na jedno z výcvikových miest presne navedená strela. Ukrajinské velenie priznalo, že útok si vyžiadal obete, no nezverejnilo, koľko ich bolo ani kde sa tragédia stala. Tvrdí, že bezpečnostné opatrenia neustále sprísňuje. Niektorí dôstojníci však hovoria o starom, neflexibilnom spôsobe velenia, ktorý pochádza ešte zo sovietskych čias – a práve ten má stáť za katastrofálnymi stratami.
„Systém, ktorý neexistuje“
Výcvikové tábory, často situované len pár desiatok kilometrov od frontu, bývajú bez akejkoľvek protivzdušnej ochrany.
„Cvičiská by mali byť kryté systémom PVO, no ten v mnohých oblastiach jednoducho nie je,“ uviedol pre denník Kyiv Independent bývalý náčelník štábu pluku Azov Bohdan Krotevyč. Podľa neho nesie priamu zodpovednosť hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj, ktorý mal systém ochrany vybudovať, no neurobil tak.
Podobne kriticky sa vyjadril aj poslanec Ruslan Horbenko, ktorý často navštevuje vojakov v teréne. Tvrdí, že nováčikovia by mali cvičiť najmenej tristo kilometrov od línie frontu. „Stále však používame výcvikové priestory v blízkosti hraníc alebo bojových zón, pretože mnohé jednotky nemajú zázemie v tyle,“ upozorňuje.
Podzemné riešenia a staré chyby
Kyrylo Berkal z 3. armádneho zboru navrhuje budovanie podzemných výcvikových centier. Podľa neho sa ukrajinská armáda priveľmi spolieha na staré sovietske cvičiská, ktoré nezodpovedajú súčasným hrozbám. Vybudovanie nových by však vyžadovalo obrovské investície aj čas – luxus, ktorý si krajina vo vojne nemôže dovoliť.
Bývalý inštruktor Oleksandr opisuje, ako Rusko využíva prieskumné drony, ktoré sledujú pohyb regrútov. „Drony nás našli, a potom prišli strely. Leteli k nám menej než minútu,“ spomína na útok na výcvikovú základňu pri ruskej hranici.
Ukrajinské pozemné sily preto začali cvičiská maskovať a znižovať počet zhromaždených vojakov naraz. Zaviedli aj nové postupy – rýchle skrývanie sa do zákopov v plnej výstroji či tréning pohotového presunu do krytov. Napriek tomu sú nováčikovia často zraniteľní, pretože ešte nedokážu rozpoznať zvuk prichádzajúcej strely či dronu.
Britský expert: zázraky sa čakať nedajú
Podplukovník britskej armády vo výslužbe Glen Grant upozorňuje, že hľadanie vinníkov nie je jednoduché. „Závisí to od schopností veliteľov, ale aj od toho, že niektoré cvičenia si vyžadujú prítomnosť väčšieho počtu vojakov. Ak sa Rusko zameria na výcvikový priestor, stratám sa prakticky nedá vyhnúť,“ hovorí Grant.
Podľa neho môže velenie znížiť riziká iba dôslednou prípravou – vybudovaním dostatočných zákopov, systémom včasného varovania a pravidelnými evakuačnými cvičeniami. „Treba sa vyhýbať rutine. Ak urobíte ruskému prieskumu život o polovicu ťažší, počet obetí klesne o polovicu,“ dodáva.
Sovietske dedičstvo a slepé miesta velenia
Ukrajinský analytik Serhij Hrabskyj považuje pretrvávajúcu disciplínu sovietskeho typu za „ťažké bremeno“, ktoré brzdí schopnosť armády učiť sa z chýb. „Mnohí velitelia nikdy nezažili nepretržité letecké hrozby. To, čo sa učili z učebníc, už dávno nezodpovedá realite,“ uzatvára Hrabskyj.
