BUDAPEŠŤ - Donald Trump oznámil, že sa v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine osobne stretne s Vladimirom Putinom. Schôdzka sa má konať v Budapešti, no právne to prináša dilemu: Maďarsko je stále viazané medzinárodným zatykačom na ruského prezidenta.
Trump ohlásil prelomové rokovanie
Americký prezident Donald Trump potvrdil, že sa plánuje stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v maďarskej metropole Budapešť. Oznámil to na svojej platforme Truth Social po telefonáte s Putinom, ktorý označil za „veľmi produktívny“. Konkrétny dátum síce nespresnil, no neskôr novinárom povedal, že by sa tak malo stať do dvoch týždňov.
Ešte pred samotným stretnutím majú prebehnúť prípravné rozhovory vysokých predstaviteľov. Na americkej strane ich povedie minister zahraničných vecí Marco Rubio, pričom miesto rokovania zatiaľ nebolo určené.
Podľa Trumpa sa počas telefonátu s Putinom hovorilo aj o obnovovaní obchodných vzťahov medzi USA a Ruskom po prípadnom skončení vojny. Dodal, že úspech pri dosiahnutí prímeria v pásme Gazy by mohol poslúžiť ako model pre rokovania o Ukrajine.
Orbán: „Svet potrebuje mier“
Maďarský premiér Viktor Orbán reagoval na sociálnej sieti X s nadšením: „Plánované stretnutie medzi americkým a ruským prezidentom je skvelou správou pre všetkých, ktorí túžia po mieri. Sme pripravení!“
Orbán tým dal jasne najavo, že Budapešť je pripravená hostiť vrcholné rokovanie, ktoré by mohlo znamenať zlom v konflikte.
Paradox: Maďarsko by Putina malo zatknúť
Situácia však nie je taká jednoduchá. Maďarsko je stále členom Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal zatykač na Vladimira Putina pre vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
Hoci Budapešť 3. apríla 2025 oznámila svoj odchod z ICC, podľa oficiálneho vyhlásenia súdneho dvora nadobudne platnosť až 2. júna 2026. To znamená, že ak Putin pricestuje do Budapešti, Maďarsko by ho podľa medzinárodného práva muselo zadržať.
Medzinárodný trestný súd však nemá vlastné ozbrojené zložky a nemôže priamo vynucovať plnenie zatykačov. Ich realizácia závisí od politickej vôle jednotlivých štátov – a Orbánov kabinet sa v minulosti netajil sympatiami k Moskve.
Zelenskyj mimo hry
Trumpova správa neobsahovala žiadnu zmienku o tom, že by sa do rokovaní mal zapojiť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump iba uviedol, že sa s ním stretne v piatok v Bielom dome, aby ho informoval o telefonáte s Putinom.
Zelenskyj má pritom do Washingtonu prísť s vlastným cieľom – chce získať súhlas USA na nákup rakiet Tomahawk s dlhým doletom. Ich nákup by mohli financovať spojenci z NATO.
Kremeľ na túto iniciatívu reagoval ostro: bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval, že dodávky takýchto zbraní by Moskva mohla vnímať ako dôvod na jadrovú odvetu.
Predchádzajúci pokus viedol do slepej uličky
Trump s Putinom sa osobne stretli naposledy v auguste na Aljaške – išlo o prvé osobné rokovanie úradujúceho amerického prezidenta s ruským lídrom po viac než štyroch rokoch. Ich stretnutie síce prebehlo v napätej atmosfére, no žiadny konkrétny posun v otázke mieru neprinieslo.
Trump vtedy hovoril aj o možnosti trojstranného summitu Putin–Zelenskyj–Trump, ten sa však zatiaľ neuskutočnil.
Budapešť ako politická skúška
Očakávané stretnutie v Budapešti môže mať oveľa širšie dôsledky než len diplomatický efekt. Pôjde o test Orbánovej lojality – či dá prednosť medzinárodnému právu, alebo svojmu dlhodobému spojenectvu s Moskvou.
Ak sa Putin do Maďarska skutočne vyberie, svet bude pozorne sledovať, či krajina, ktorá je ešte viazaná zatykačom ICC, splní svoje povinnosti – alebo ich otvorene poruší.
