BERLÍN - Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová prekvapila svojím vyjadrením, v ktorom z časti pripísala vinu za vojnu na Ukrajine Poľsku a pobaltským štátom. Tvrdí, že práve oni v roku 2021 zablokovali pokus EÚ o dialóg s Vladimirom Putinom, čím podľa nej prispeli k následnej eskalácii konfliktu.
„Chcela som hovoriť s Putinom ako Európska únia“
Merkelová v rozhovore pre maďarské online médium Partizán, zverejnenom na YouTube, opísala svoj pohľad na udalosti, ktoré predchádzali ruskej invázii. Tvrdí, že sa ešte v roku 2021 snažila vytvoriť nový formát, v rámci ktorého by Európska únia viedla priame rokovania s Moskvou.
„Tento plán však zablokovali Poľsko a tri pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko a Litva – zo strachu, že Únia nebude jednotná v prístupe k Rusku,“ povedala bývalá kancelárka. Práve zlyhanie tohto dialógu podľa nej prispelo k rastúcemu napätiu, ktoré nakoniec prerástlo do vojny. „Potom som odišla z úradu – a Putinova agresia sa začala,“ dodala Merkelová.
Oslavovala Minsk, spochybnila realitu
V rozhovore sa Merkelová zároveň bránila kritike, že jej politika v rokoch pred rokom 2015 len posilnila Putinovu pozíciu. Pripomenula, že tzv. Minská dohoda, ktorú pomáhala vyjednať, priniesla podľa nej „upokojenie situácie“ a dala Ukrajine šancu na stabilizáciu. Až v júni 2021 vraj pocítila, že Putin dohodu „prestáva brať vážne“.
Pandémia ako faktor vojny?
Ešte prekvapivejšia bola jej ďalšia téza: Merkelová tvrdí, že pandémia covidu tiež prispela k vypuknutiu vojny. Putin sa podľa nej bál vírusu a odmietal osobné stretnutia, čo znemožnilo diplomatické rokovania.
„Putin už nechcel hovoriť z obavy pred koronavírusom. Videokonferencie nestačili. Nemohli sme sa stretnúť, a keď sa ľudia nemôžu pozrieť z očí do očí, nenájdu ani nové kompromisy,“ citoval ju denník Bild.
Vynechaná história
Merkelová však vo svojej interpretácii zamlčala zásadné fakty – napríklad, že ruská agresia proti Ukrajine sa začala už v roku 2014, keď Putin anektoval Krym a podporoval ozbrojencov na Donbase. Medzi rokmi 2015 a 2022 pritom podľa odhadov zomrelo v bojoch na východe Ukrajiny vyše 5 000 ukrajinských vojakov.
Už na jar 2021 ruský prezident pripravoval plnohodnotnú inváziu, ktorá sa naplno rozbehla vo februári 2022 – teda dávno predtým, než sa skončila pandémia.
Poľsko reagovalo ostro
Poľský prezident Andrzej Duda reagoval na Merkeline slová s rozhorčením. Odmietol, že by Poľsko nieslo akúkoľvek zodpovednosť za vojnu. „Nie sme spolupáchatelia, sme potenciálne obete ruskej agresie,“ odkázal.
Varoval tiež, že rokovania s Putinom, aké navrhovala Merkelová, by len posilnili jeho politickú legitimitu a oslabili jednotu Európskej únie.
